Len v rychlosti...

Takze hviezdicke vypadol prvy zub a u nas chodi myska, ktora zoberie zubok, ktory je ulozeny pod vankusom a necha zanho mincu. Vsetko pripravene, ked hviezda zacne rucat ako tur, ze ona sa boji, ze sa mys pomyli a vleze jej do ucha. Tak sme museli polozit zub pod podusku vedla a nechat na stoliku mapu, aby ho myska nasla :)Nasla a mala sa velmi tesila.
Este jednu perlu, ktora sa podarila malej vyprodukovat raz rano. Drahy pil kavu, ked mala zahlasi: Tato, pocitil si to? Pozerame na seba, ze co?. Tak mala vysvetluje: No lyzicka sa sklzla po salke a dala ti boztek na lice... Aj ja zacnem pit kavu, aby mi lyzicka kazde rano dala boztek.. :) Takze sa rano nerozculujte, ked vam lyzicka v kave brnkne po lici, berte to ako bozk na dobre rano :))) Tak dufam, ze som vas aspon trochu potesila ;)
Ja si vas vsetkych budem citat az toto vsetko skonci, kedze momentalne nemam cas, ale uz sa tesim na vase posty :)

Opràsené spomienky...

Vcera vecer sme si sadli ku krbu a drahy vytiahol starsie kazety. Nebolo na nich nic oznacené, tak sme si ich zalozili do kamery a pozerali sme, o com vlastne sù. Dve boli z Francùzska, ked drahy hladal podnik. Uz vtedy ma mal zalarmovat fakt, ze vsetky obytné priestory boli v hroznom stave. Nielen ich struktùra, ale aj po hygienickej strànke! Hroza. Ani jeden z nich sme nakoniec nekùpili :) Potom sme natrafili na kazetu s malou. Prvé slovà, rehoty, kroky, plàvanie v bazéne, prvé narodeniny... Bolo to ùzasné, pozerat sa na nàs poklad, ako sa snazila prvy kràt krmit sama lyzickou. Tà snaha a ked si uz nevedela dat rady, vystrela ku mne rùcku, aby som jej nabrala na lyzicku chutny jogurt. Prvé narodeniny a pàrty. Este nechodila. Pekne si zatlieskala, ked sme jej zborovo zapsievali Happy Birthday to you... Pomohla som jej sfùknut sviecku. Prvé kroky na tràve. Nechcela ist stvornozky, kedze ju tràva pichala do dlani. Velkà noc a hladanie vajicok v zàhrade. "Este jedno velkéééé! Aha, dalsie!" Jaslickovà slàvnost v skolke. Malà spieva o dvesto tristo. Zàzitok na cely zivot, tak pre nu, ako aj pre nàs. Druhé vianoce. Malej to klàbosi o sto sest a to mà len dva a pol roka :) Vo vianocnej "salonke" si nasla maly balonik. Povzbudzuje tata: "Daddy fùkaj!" Pekne po slovensky mu povie fùkaj! Tlaci do hlavy veceru, aby prisiel Father Christmas s darcekami. Lebo iba 'if you nice' inak nepride. Radost z darcekov. Posledné Vianoce v Anglicku...

Nenasli sme kazetu, kde je mladsia. Niekde musi byt. Musim ju nàjst stoj co stoj. Cas plynie a nové zàzitky prekryvajù hrubou vrstvou tie staré. Je az neuveritelné, ako cas otupi spomienky. Tak sme vcera obidvaja mlcky pozerali na nasu hviezdu a tisli sa nàm slzy do oci. Bola ùzasnà v tom veku. Skoda, ze mi depresia pokazila tù radost z toho obdobia :( Zelàm si, keby sa tak dal vràtit cas, len tak na tyzden a moct si nerusene vychutnat este raz tù kràsu... Bola to najrozkosnejsie deco, aké som si mohla priat. Teda este stàle je, ale uz je to iné...

Chcem odkàzat vsetkym rodicom, ak màte moznost, nahrajte si svoje deti a zvecnite si tie najprachobycajnejsie chvile zivota vasich deti. Je na nezaplatenie, ked si tù kràsu po case pozriete. V danom okamihu si ani neuvedomujete, aky vynimocny a neopakovatelny je dany okamih :) A potom, hoci len o tri roky sa vàm budù do oci tlacit slzy tak, ako nàm vcera :) Nechcem si ani predstavit, ako sa budem citit pri pozerani tychto zàberov o 20 rokov...

Uzol...

Ràno vyzeniem malù ist sa obliect, lebo sedi v zupane pred televizorom a je dost chladno. V zapati sa ozve: "Tatooo, si mi zasa spravil uzol!" Rec bola o opasku na zupane. Treba urobit uzol, inak sa rozviaze.

Drahy sa ospravedlni: "Prepàc zlato, som si neuvedomil, ked som ho zavazoval, ze sa to nedà rozuzlovat."

"Tato, to nic, sa nemusis ospravedlnovat, ved ta lubim!" zakonci to hviezda. Stojim so zvesenou sànkou a zamyslim sa nad tym, co pràve povedala....

Ked sù vase deti vasimi...

Vcera sme boli u lekàrky a nabalila nàs nechutnymi sirupami, ktoré ak chutia tak, ako 'smrdia', ani sa necudujem, ze malù napina :) Navyse tie divoké farby, urcite je tam viac skodlivin, ako ùcinnych làtok. Kedze nàm vsak nepredpisala ATB, vraj je to virus, musim malù tràvit spominanou liecbou ;) Cely vikend mala teplotu, okrem teploty vsak ziadne iné priznaky. Az v nedelu vecer sa zacala potit ako somàr v kufri a v pondelok ràno vstala s upchatym nosom a bolavym hrdlom. Vcera v noci sme si vsak uzili tanec harmatanec! O jednej ràno zàchvat laryngitického kasla a zatekajùceho nosa do hrdla. Malà sedela na posteli celà spotenà a plakala. Prstom ukazuje na hrdlo a nos! Odmerat teplotu bol boj o prezitie. Ukludnit ju bola Mission Impossible. Ani Tom Cruis by nepomohol! Nic, vzdala som to. Malà sedela na posteli, unavenà a znacne rozcùlenà. Pastickami bùchala do periny a kopala bezmocne nozkami. Ukludnit sa nedala. Ponùkla som jej, nech si ide lahnùt do nasej postele. Neochotne sa nechala preniest ku mne. Sedi na posteli vedla mna a bùcha pastami o sto sest do perin a jeduje sa! Nakoniec vysilene zvolà: "Tato, nefunguje to!!!" pozeràme nechàpavo, co mà na mysli. Potom dovysvetluje: "Este stàle mi tecie nos do hrdla a nedà sa mi spat!" Chùda malé, myslela si, ze v nasej posteli ju to prejde. Postavila som sa a otvorila som okno. Drahy sa ohradil, ale vravim, ze chladny vzduch jej zmierni opuch. Neveril mi, len na mna gànil spod obocia. O pàr minùt bud bola malà uz tak vycerpanà, ze nakoniec zaspala v sediacej polohe, podlozenà vankùsmi. Mozno pomohol ten cerstvy vzduch. Dnes ràno sa stazuje na ucho. Vraj je zablokované...

Ked som ju vcera videla, ako od bezmocnosti a jedu udiera pastickami do periny a kope nohami do perin, ako by som videla seba. Akà matka, takà Katka a v tomto pripade do slova a do pismena! Viem, ze sa vàm to bude zdat nemiestne, ale medzi zàchvatmi strachu a ùvahami, ci s nou letiet na pohotovost, som sa usmievala. Prislo mi to komické, ked udierala tymi pastami ako o zivot! Nadobudla som pocit, ze az bude v zivote treba, tak sa jednoducho ohradi a nedà sa len tak sotit do kùta a odradit! Mala som obavy, kedze v skolke je tà, ktorà dostane pravidelne na frak. Nie je to tak dàvno, ked som este od jedu podskakovala, aby som si nepamatala...

Sova, hudobnicka

Vcera bol drahy pre bar. Odisiel skoro ràno a dovalil sa domov vecer o deviatej. Bolo treba ist zaviest prenajaty kamion, aby sme nemuseli vstàvat skoro ràno. Tak som nalozila malù uz v pyzame do auta a isli sme pre drahého do mesta. Malà v aute vytvrdla a po nàvrate sme ju prelozili do postele. Ràno o jednej umelkyna padla z postele. Tak som ju dvihla a zmerala som jej teplotu, kedze vecer mala teplotu. Teplota sa zasa vysplhala na 38.5. Dala som jej sirup proti teplote a ulozila som ju do postele. Spàvame pri pootvorenom okne. Pred domom na strome sedela sova a hùkala si svoju nocnù melodiu. Malà sa pyta, co je to za zvuk. Tak jej otec vysvetlil, ze to hùka sova. Po piatich minùtach nepretrzitèho hùkania malà zahlàsi: "Tato, mozes povedat tej sove, nech prestane hrat na tù flautu, uz ma z toho bolia usi a chce sa mi spat!" No hudobnicka sa v nej nezaprie :) A to mala zatial len jednu lekciu hry na klavir :D

Instrukcie...

Vcera sme dostali oznàmenie zo skolky, ze dnes sa ide na vychàdzku a treba dat detom pevnù obuv, nie sandàlky. Tak dnes herecka vychystanà, obutà a este dàvam posledné pokyny. S nikym cudzim sa pocas vychàdzky nerozpràvat, len s ucitelkou. Malà sùhlasne pokyva hlavou a ide sa na zastàvku. V aute sa pyta otca: "Mozem rozpràvat so spoluziakmi?" odpoved je àno, ved to nie sù cudzi, tych predsa poznàs! " A s 'Piero' mozem rozpràvat?" Piero, je prezyvka pre riaditela, ktorù pouzivajù uz nie len starsie deti, ale aj skolkàri :) Ano, mozes, ved aj on ta poznà :) "A s opatrovatelkami mozem tiez?" Ano, okrem cudzich, ktorych nepoznàs, mozes sa rozpràvat s kazdym. "No dobre, ale ja poznàm aj nasich susedov, ak ich uvidim, tak ich mozem pozdravit a porozpràvat sa?" Tato uz stràcal slovà tak len zopakoval: "Co povedala mama, len s ucitelkou, opatrovatelkami a ziakmi!" Hviezda sa nadychla: "Ale mama povedala, ze len s cudzimi nemozem a ked ja poznàm".... nedokoncila, prisiel autobus, nastastie pre tata, tak dùfam, ze dnes bude normàlne komunikovat ako obycajne :) Aj tak pochybujem, ze by vydrzala byt ticho dlhsie ako 30 sekùnd :D Drahy sa vràtil s hlavou ako balon. "Ja neviem, kam ona na to chodi, ale cesta na zastàvku je ako kviz. Vyhràva ten, kto polozi viac otàzok! Odpovede sa neràtajù!" A tak sa smejeme a ja sa tesim na poobedie. Ukazuje sa kràsny den, plny slnka. Citim, ze dnes bude este veselo...

Krok do neznàma

Stojis nad priepastou

Dusa zvieranà bolestou

Vietor pohràva sa ti s vlasmi

Tlkot srdca miesa sa s hlasmi,

ktoré by ta chceli zastavit

Zakàzat ti ten krok urobit

* * * * * * * * * *

Priepast je hlbokà

Presne ako dusa cloveka

Nevies co nàjdes na jej dne

Nik to presne nevie

* * * * * * * * * *

Ked vsak ten krok nespravis

Nikdy sa pocitu nezbavis,

ze's stratil cosi vzàcne

a tvoje kroky ze sù màrne

* * * * * * * * * *

Ak sa rozhodnes vykrocit

nedaj sa nicim zaskocit

To len zbabelci, co to vzdali

snazia sa pocitu viny zbavit

Tym, ze Ta odradia

Teba, na miesto seba

na listinu zbabelcov zaradia...

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 19.08.1999

Caro noci

Kràcam dolu ulicou,

na to miesto,

kde strieda sa den s nocou

Chcem poprosit noc,

ci splnit zelanie mà moc.

* * * * * * * * * *

Zelanie len jedno màm,

by mohla zastavit svitanie ràn,

bo kazdé nové svitanie

mi sen o nom pretrhne.

* * * * * * * * * *

Na kridlach làsky ku mne prichàdza

a do sveta kràsy si ma odvàdza

Vzdy vsak len po bràny prideme,

bo nové svitanie opat nit sna pretrhne

ako tolko kràt...

* * * * * * * * * *

Preto dnes kràcam dolu ulicou,

kde strieda sa den s nocou,

aby som poprosila noc

nech vyuzije svoju moc...

* * * * * * * * *

Svitlo ràno nové,

tak kràsne azùrové

Navstivila som svet kràsy,

kde cakal si

a spolu na kridlach làsky

preskàkali sme prekàzky,

ktoré brànili mi vojst.

* * * * * * * * *

Dnes bezim dolu ulicou,

na to miesto, kde strieda sa den s nocou...

Podakovat sa chcem noci,

ze vyuzila silu svojej moci...

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 4.2.1998

Rekapitulàcia...

August 1999, s drahym oficiàlne uzatvàrame dohodu, ze to skùsime spolu a uvidime, ako to pojde. Nic zàvazné. Spolocne otvàrame dvere làsky....a objavujeme zàhady zivota vo dvojici....

O 8 rokov neskor to este stàle tahàme spolu. Vysledkom nàsho spolocného spolunazivania je nas zàzrak, ktory nàs denne zahrna làskou a prekvapeniami. Neskutocny pocit stastia zazivam kazdy den, ked vidim nasu malù hviezdu, ako vyska od radosti: 'Daddy, you are back! I missed you daddy! I love you daddy!' Alebo, ked ju vidim s kludom odfukovat vedla neho v mojej posteli. Som hrdà na mojho muza. Je to ùzasny muz a otec. Lepsieho otca pre svoje dieta by som si nemohla priat. Trpezlivy, milujùci a tolerantny otec. Zlato, si skràtka ùzasny :)

Takze zajtra idem kùpit nejakù pohladnicu, uvarim veceru, kedze làska ide cez zalùdok, a tak pripomeniem drahému, ze si spolu korenime zivot uz 8 rokov. Jazycok vàh je bezpecne nakloneny ku stastiu, porozumeniu, tolerancii, dovere a làske. Mozem za seba povedat, ze este stàle citim v sebe ohen làsky, ktory sa vo mne zapàli kazdy vecer, ked sa v posteli pritùlim k drahému. Pocit bezpecia, ktory màm pri nom, som dlho hladala a prisiel s nim, ked som uz prestala dùfat, ze je mozné nieco také citit.

Ale àno, aj my màme momenty, kedy to iskri. Avsak len on jediny vie, ako ma odzbrojit. Bude sa usmievat dovtedy, az zabudnem, ze sa vlastne hnevàm :) Takze zlato, dakujem, za kràsnych 8 rokov a dùfam, ze to bude uz len lepsie. Uz bolo dost zàvisti a neprajnosti inych, aj ked viem, ze to neovplyvnim, tak na zàver len malé zelania:

'Nech nàs nasa làska chràni pred zàvistou a neprajnostou druhych tak, ako doteraz.'

'Nech nàs nasa làska zohrieva a nech nàm rozziaruje tmavé, bezhviezdne noci.'

'Nech nasa làska odolà zubu casu a nikdy z nej nevyprchajù bublinky tolerancie, pochopenia a respektu.'

'Nech nasa làska kazdym dnom rastie, tak, ako nasa dcéra, ktorà je stelesnenim nasej làsky.'

PS: Dnes som mu podarovala modrù ruzu, ktorà ho dojala k slzàm, a vraj chlapi neplacù :)

Dohoda...

Tmavà, bezmesacnà noc,

prisla mi dnes na pomoc,

ked pohybmi macky,

takmer po slepiacky,

vkradla som sa do tvojho zivota,

nasa mysel zostàva ùzko spatà

aj ked nàs nekonecné kilometre delia

a zàvist a ludskà zloba sa nàs oddelit snazia,

cez to vsetko nase duse uzavrù dohodu,

ze vzdorovat budù vonkajsiemu svetu,

spolu budù vnimat sveta kràsu,

jedna druhej prinesù spàsu,

tak ako mnoho dusi pred nami,

zilo svoj zivot za zavretymi dverami,

hlboko ukryté pred ludskou zlobou,

kràcajùc zivotom bosou nohou...

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 1998

Zivot?!

Noc plnà kràsu a jasu,

len ja tisko bez hlasu,

vzyvam vsetkych bohov podsvetia,

by poslali po mna svojho posla.

* * * * * * * * * *

Ten nech ma prevedie krajinou,

pre mna tak blizkou, pùtavou.

Dnes ho uz vzyvam ani neviem kolki raz;

A zasa sa mi len vysmieva,

dnes este nie, kosu umyva.

* * * * * * * * * *

V hlbke svojej ciernej duse verim,

dnesok je dnom novym,

kedy svoju krajinu uz uvidim

a nikdy viac sa nevràtim.

* * * * * * * * * *

Otvàram oci, stipem sa do lic,

uz nemusim snivat, mà ma celù.

Moj pohyb sa skor letu podobà,

je takà carovnà, takà bezodnà.

Citim, ze dnes sa uz nemusim vràtit,

uz nikdy viac sa tràpit...

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 1999

Bàbka...

Telo zmietané osudom,

jak bezduchà bàbka bàbkarom,

poskakujùc sem a tam,

doskocilo ku hviezdam.

* * * * * * * * * *

Tam stretlo teba,

ponùkol si mu seba,

dal si mu vzàcny dar,

ktory z nàs urobil pàr.

* * * * * * * * * *

Telo uz osud nezmieta,

vdychol si mu dusu cloveka

V tvojom pevnom nàruci,

mà nebo posiate hviezdami.

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 1999

Bolavy smùtok

Dnes boli ma srdce velmi,

bo bojovat mà s nepriatelmi.

Bolest o to vascia je,

ked viem, ze opat prehrajem.

* * * * * * * * * *

Telefon vytrvalo zvoni mi pri hlave,

nech ho cert kdesi zoberie,

uz ziadne cierne spràvy,

ze ktosi blizky uz nie je medzi nami.

* * * * * * * * * *

Bolest len pomaly prestàva,

tak neznesitelne bodavà,

slzy ju pomaly odplavia,

cas im tiez pri tom pomàha,

ostrie noza otupi,

bolest ustùpi.

* * * * * * * * * *

Nové utrpenie, co zivot so sebou prinesie,

vyplavi na povrch i to predoslé

a takto kruto pripomina,

ze i rana zhojenà,

kedy-tedy pobolieva

a zràza ludi na kolenà...

* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 1999

Sila zivota...

Izbou sa destky plac rozlieha,

to novy zivot rozkvità.

Do domu vsak tichy host zavita

a pretrhne nit zivota.

* * * * * * * * * *

Noci sù dlhé, nekonecné,

dni tmavé, neslnecné,

len nàdej v nàs

dàva budùcnosti jas.

* * * * * * * * * *

Budùcnost, tà nie je dalekà,

ked matka opat privinie na hrud nového cloveka

izbou sa bude detsky dzavot rozliehat,

novy zivot v mene làsky prekvitat

a minulost,

tà bude v detskom smiechu zanikat...

Tvorba (c) 1999

Na zamyslenie...

ci pre potesenie zopàr citàtov, ktoré ma upùtali...

• Srdce je ako tie druhy stromov,

ktoré nevydajù svoj balzam,

kym ich neporani ostrie sekery.

• Kto nie je schopen obete, nie je hoden ani làsky.

V mladosti stràcame rozum pre làsku,

neskor stràcame làsku pre rozum.

CHATEAUBRIAND

• Ked srdce uz nemoze lùbit, màlo zostàva smrti, co by si zobrala.

VAUVENARGUES

• Ked clovek vie preco miluje, tak nemiluje.

JESENSKY

• Làsky druhych sù pre nàs takmer vzdy nepochopitelné.

MAURIS

• Na làsku niet lieku, iba este viac làsky.

ARIOSTO

• Kùpit psa, je jediny sposob, ako za peniaze ziskat làsku.

G.B. SHAW

Na zàver dva citàty, ktorych menà autorov neviem...

• Sù city, ktoré sa nedajù vyslovit inàc, ako mlcanim...

Bozk vznikol z tùzby vyjadrit vsetko a pri tom nepovedat nic...

Naked soul...

Yesterday it was like the first time. You asked me if I like you. I answered no and you had panic look in your eyes. Then I took deep breath in and continued. I love you I said and waited what you have to say. Your face in this moment got the expression of an angel of happiness. Your eyes light up and reflected the fire of love. I'll never forget the moment. It was like dreams come true.

Since this day the time staid still. I still feel the fire. Sometimes it burns another times it warms me up. I love the moments when you dress my naked soul with your arms.

You keep asking why do I love you. Well if I ever know I'll tell you until then it must be enough that I do...

For you my darling... Love you a lot

°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°

Vcera to bolo ako po prvy kràt. Spytal si sa ma, ci ta màm rada. Odpovedala som nie a ty si mal v ociach panicky strach. Potom som sa z hlboka nadychla a pokracovala som. Povedala som, ze ta milujem a cakala som, co na to povies. V tom okamihu sa tvoja tvàr podobala anjelovi stastia. Oci sa ti rozjasnili a odrazal sa v nich ohen làsky. Nikdy nezabudnem na ten okamih. Bolo to, ako by sa mi splnil tajny sen.

Odvtedy sa zastavil cas. Stàle citim ten ohen. Niekedy pàli, inokedy ma zohrieva. Milujem okamihy, ked mi oblecies moju nahù dusu do svojich objati.

Neprestajne sa ma pytas, preco ta milujem. Az budem raz poznat odpoved, tak ti ju poviem. Dovtedy ti musi len stacit, ze ta milujem...

Rozvod po francùzsky...

Tak vcera okrem Hula-Hoop-ovania v supermakete, sme mali o zàbavu postarané aj inak. Poobede mi ktosi zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a stàl tam vyssi, v celku sympaticky pàn. Predstavil sa, vela som mu nerozumela, lebo do usi mi udrelo "justice" a na nic iné som sa nedokàzala sùstredit. Domàhal sa manzela, ale nebol doma. Potom z neho liezlo ako z chlpatej deky, slovicko po slovicku, ze dorucuje rozvodové papiere pre drahého. Uff, padol mi kamen zo srdca, ze sù to rozvodové papiere a nie nejaké predvolanie k sùdu! Tak si poznacil, kto papiere prebral a nepotreboval ani moj podpis :) V tom osiali radosti, ze mna, alebo drahého neprisiel zatknùt, ci predvolat na sùd, som mu ponùkla kàvu. Zostal zaskoceny, ale neodmietol. Drahy stihol prist tesne pred tym, nez odisiel, tak este spolu diskutovali.

Ked odisiel prezrel si papiere. Takze oficiàlne sù rozvedeni, so spatnou platnostou od roku 1996! Ze ten rozvod trval vyse dvoch rokov, radsej nebudem ani spominat a kazit si tym radost :) Zapili sme to kàvou a mineràlkou. Vsetko by bolo kràsne, keby....

......vzdy je nejaké ......

... keby vecer nezavolal svojej ex! Zavolal a oznàmil jej, ze uz mà rozsudok! Najprv bola spokojnà, potom vsak zacala brkat! Hoci bol drahy v druhej izbe, mal telefon na "hands free", pocula som jej zvyseny, takmer hystericky hlas z aparàtu. Vecer mi teda drahy vysvetlil, co sa stalo.

Po oznàmeni, ze uz mà rozsudok, on ako nenavrhovatel rozvodu, mà pràvo na bezplatné dorucenie rozsudku a mà mesiac na odvolanie proti rozhodnutiu, teda, ze by si to rozmyslel a chcel by podat odvolanie :) Od nej vraj advokàtka pozaduje poplatok 300 eùr za rozsudok, na ktorom ma drahy naznaceny poplatok vo vyske 24.75 Eùr, ktory musi zaplatit jeho ex! To uz sa neudrzala a zacala kricat do telefonu, ze mà vsetkych plné zuby a ze aj on jej zavolà len ohladom rozvodu! Na co jej muz hovori: "A preco by som ti mal inak volat? Ved si podala o rozvod!" Tak to uz prestala zvlàdat a kricala este viac o jej osobnom zivote, ako ju kazdy len vyuziva, nedari sa jej a navyse sa jej este aj auto pokazilo! Ked sme to tak vecer spolu rozoberali vo vani, prisla som k zàveru, ze ona vlastne poziadala o rozvod v nàdeji, ze on sa k nej vràti! A zacala sa v tom presvedceni utvrdzovat, ked videla, ze drahému sa dari. Velké auto, oblecenie ...Inak si neviem jej spràvanie vysvetlit. Nevie totiz, ze som s drahym a ak vie, urcite nevie o nasej dcére. Rozvod zrejme trval dva roky, lebo ona sa spolu s jej advokàtkou postarali o to, aby boli odrocené pojednàvania, nakolko jej advokàtka sa nedostavila, ci odrocené z dovodu, dat im dalsi mesiac na premyslanie, keby chceli ztiahnut ziadost! Ano, aj to sa tu dà, kedze drahy si nebral pràvnika, ved naco? Dohodli sa, ze nikto nechce od nikoho nic. Tak jej to vcera asi doslo, ze ten jej plàn jej nevysiel, alebo sa dozvedela o mne a malej. Lebo som si istà, ze keby o nàs vedela od zaciatku, este stàle by drahy nebol rozvedeny a ak by aj bol, urcite by platil na svoju ex! Ano, tu sa plati aj na ex, nie len na deti! Vraj, aby si ona mohla udrzat svoj zivotny standart, ktory mala pri muzovi! Nesmejte sa, tiez mi to bolo divné, hlavne ak zoberiete do ùvahy, ze ho zena financne zruinovala! Takze neviem, o com bola tà scéna vcera, ale ja som to tvrdila uz dàvno. Poslala mu list, este pred dvomi rokmi, spolu s fotkou a medzi riadkami som vycitala, ze to nie je ùplne nezistné "Ahoj, ako sa màs"! Muz sa vtedy pousmial, tak som mu vysvetlila: "Som zena a takyto list by som neposlala byvalému v case rozvodu len tak, ak by som necakala od toho nieco viac!" Potom vpravidelne volàvala, aby prediskutovala veci ohladom rozvodu a niekolko kràt ochotne ponùkla, ze sa zastavi :), co drahy radikàlne zamietol!

Tak tu sedim a cudujem sa, aj ked som si vravela, ze mna uz len tak nieco neprekvapi. Neviem, ci som blbà ja, alebo sa svet zmenil :) Verim tomu, ze keby bolo v jej moci podat to odvolanie, urcite ho bude natahovat po sùdoch este dalsie dva roky. Nastastie, ako navrhovatel rozvodu, nemà tù moznost! :)

Co prezràdzajù carbanice

Na schodzi alebo pri dlhsom telefonovani radi carbete? Tu je psychologom vysvetlené, co znamenajù vase carbanice...

AUTO: ste materialista

KRUH: zvycajne stojite oboma nohami na zemi, teraz ste vsak zalubeni/à

KOCKA: chcete riesit problémy

OBLAKY: od stastia sa vznàsate

DVERE: ak sù malé, je to znamenie hanblivej povahy

BODKY: vyjadrujù nàdej

TROJUHOLNIKY: màte nespokojnù povahu,stàle sa snazite o nieco nové, a sù otocené spicom nadol \/-kreslil to pasivny clovek

PRISERY: sù symbolom zlosti

BICYKEL: ste podnikavy typ

DOMY S KOMINMI: Bez dymu:sexuàlne problémy

S dymom: problémy v rodine

LUDIA-Postavy: Mali a tenki: komplex menejcennosti

Mohutné telà: poukazujù na sebalàsku

PERY: ùzke: strach

Kràtke a plné: skryvanà agresivita

LIETADLA: bud ste neuveritelny kariérista, alebo sa pràve chystàte na dovolenku :)

Ked boli dusa...

Sobota: 18:00 Sprchujem malù, obliekam ju do spolocenskych siat. Sme pozvani na veceru. Vyràzame o 19:30.

18:30 Som osprchovanà, oblecenà. Drahy sa sprchuje. Zacinam si robit make-up. Poziadam drahého, aby nieco urobil. Rozladene mi odstekne. Odchàdzam z kùpelne s nedorobenym make-upom.

19:15 Vraciam sa do kùpelne dokoncit make-up. Sedim na vani a pozeràm do zrkadla a v ruke sa mi trasie kontùrovacia ceruzka na oci. V zrkadle vnimam nieco, co iba s velkou dàvkou fantàzie pripomina moju tvàr. Mala by som dokoncit ocnù linku. Prilozim ceruzku ku viecku a zacnem jemne kreslit linku. Ruka vsak pokracuje a pokryva moju tvàr ciernymi, nezmyselnymi ciarami. Neviem sa zastavit. Nerozmyslam. V danom okamihu mi je tak dobre. Tie jednoduché ciary akoby pomàhali. Pokryvam nimi rychlostou blesku celù tvàr. Akoby som sa bàla, ze ma niekto zastavi a prekazi mi moju hru. Chytim rùz a zacnem "vymalovàvat". Kreslim licka a vyfarbujem klaunovské pery, okontùrované ciernou linkou. Stàle sedim na vani s pràzdnym pohladom, bez pocitov. Uz neboli... Po tvàri mi tecù potoky slz, zanechàvajùc po sebe cierne stopy. Este stàle sedim na vani a nahlas vzlykàm. Hviezda vojde do kùpelne, zlakne sa a bezi za otcom. Klope mi na dvere a posielam ho do teplych krajin. Potrebujem byt sama...

19:30 Znàmy sù tu. Treba ist. Stol v restauràcii je objednany! Klacim na zemi a placem. Navela sa postavim a umyvam si tvàr v studenej vode. Odlicujem ciernu farbu tamponmi vaty. Narychlo nanàsam novy make-up. Som celà opuchnutà a bledà.

19:45 Vyràzame. V aute je hrobové ticho. Stàle mi tecù slzy prùdom. Neviem to zastavit. Parkujeme a vystupujeme z auta. Zvitame sa so znamymi a sadàme si v restauràcii ku stolu. Poznajù ma, tak im neunikà fakt, ze màm opuchnuté a cervené oci a som bledsia ako zvycajne. Uistim ich, ze to nie je nic vàzne. Novy make-up, som alergickà. Usmejem sa povzbudivo, akoze to nic nie je. Vo vnùtri sa vo mne vsetko prieci. Je mi zle od zalùdka. Stàle sa vsak usmievam. Idem s malou na toaletu. Na tvàri si nachàdzam pozostatky ciernej linky. Rychlo ju utieram do servitky. Rozhovor. Nevnimam nic, len obcas zakyvem hlavou na znak sùhlasu, ci nesùhlasu. Podàva sa vecera. Malà mi polovicku z nej zje. Ale, aspon to nemusim tlacit do seba ja. Potlàcam slzy, ktoré mi vo vnùtri sposobujù potopu. Màm strach, ze uz to dlhsie nevydrzim! Je to ako hràdza, ked sa roztrhne, nik to nezadrzi... Premàham sa. Esteze malà potrebuje tak casto na zàchod. Osviezujem sa. Vraciame sa domov ràno o jednej. Cez to vsetko, ze som na smrt unavenà, prehadzujem sa na posteli a neviem zaspat.

Nedela ràno. Pridu hostia k obedu. Treba pripravit kolàc. Oci màm stàle opuchnuté a nemàm chut rozpràvat... Hviezda na mna divno pozerà a drahy na mna nepozerà vobec. Asi sa boji toho co by uvidel, respektive neuvidel...

Prvy kràt v zivote som mu vdacnà, ze sa nepyta...

Mami...

Dnes màs narodeniny... Okrùhle a ako poslednych osem rokov aj dnes, som prilis daleko na to, aby som ta mohla objat a zazelat ti vsetko naj... Povedat Ti prepàc, ze to nebolo vzdy lahké... Dnes som uz tiez matka. Ucim sa kazdy den a kazdy jeden den mi otvàra dvere k pochopeniu, preco bolo vela veci tak, ako bolo. Zivot nemà nàvod a preto mà kazdy pràvo na omyly a zakopnutia. Nechcem spominat na tie pohnuté casy, kedy sme trpeli vsetci bez rozdielu... Chcem, aby sme mohli zazit spolu este vela kràsnych chvil, ktoré by nàm rozziarovali dazdivé dni. Viem, ze momentàlne màs velmi zlé dni, zelala by som si, aby som ti mohla dodat aspon trochu sily prejst tymto obdobim, lebo po kazdej bùrke vyjde zivotodarné slnko. Som rada, ze si nàs prisla na jar pozriet. Prezili sme prvy kràt v zivote vedla seba dva tyzdne bez najmensieho nedorozumenia. Asi to bolo preto, ze sme pocuvali jedna druhù a asi aj preto, ze som konecne dospela... Jà viem, trvalo mi to, ale po niekom tie deti musia byt :-). Tvoje rady ma uz neiritujù ako za detskych cias. Dnes uz chàpem, ze mi neradis preto, aby si mi ukàzala, ze ty si mùdrejsia a sikovnejsia, ale preto, aby si pomohla.

Viem, ze sa hràm na silnù, emocionàlne vyrovnanù a nezàvislù zenu, ktorù v zivote nic len tak neprekvapi a neohne! Ale milujem okamihy, kedy ma objimes, usmejes sa na mna a dodàs mi sil. Nie je to casto, kedze nàs deli dialka, ale tych pàr okamihov, ktoré màm ulozené na polici, pravidelne oprasujem a cerpàm z nich energiu v tazkych casoch.

Tak ti zelàm vsetko najlepsie k narodeninàm, nech tieto bolesti co najskor prehrmia a ty sa budes moct tesit z jasného slnka :)

Bola som natrhat kyticu ruzi vo svojej virtuàlnej zàhrade a aspon takto symbolicky ti ju posielam...

Malà ti posiela jeden velky "stisk" okolo krku a pyta sa: "Babka màs? Nemàs? Ja màs! A budeme hovorit slojaka, babka? Pod hrat domino, babka" Potom zahriakne tatina: "Ty nehovor s mojou babkou! Ty nevies po slojaka! Ja viem po slojaka!" (toto zahriaknutie bolo originàlne v anglictine) a spiéééva: "Happy birthday to youuuu, happy birthday to youuuu, happy birthday babkààà, happy birthday to youuuuuu......" a hned na to dodà francùzsku verziu a tak stàle do kola...

Spomienky

Po namàhavom dni,

ulozim svoje telo do tràvy

a kazdy okamih,

prinàsa vela pocitov novych.

Zapises co to do duse,

nepouzivas vsak tuse,

rydlo je tvojim nàstrojom,

zanechàvas hlboké stopy v srdci mojom

* * * * * * * * * *

A potom,

ked zostàvam sama so svojimi spomienkami,

prichàdza cas zabùdania

a stràn v dusi gumovania.

Stopy po rydle sù hlboké,

zabudnùt je takmer nemozné.....

* * * * * * * * * *

Len cas, lekàr dusi,

spomienky otupi,

ludsky zivot je vsak prikràtky...

* * * * * * * * * *

Po namàhavom Zivote,

spolu so spomienkami,

vràtia moje srdce zemi....

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1998

Slovà

Nik nevie kedy dohori jeho svieca Zivota,

aby nezostala po tebe len pràzdnota,

nenechàvaj slovà

milujem a odpustam

na zajtra.

Zajtra moze byt uz neskoro

a nevypovedané slovà mohli by ranit niekoho...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 2000

Odchod

Nezny vànok od mora,

s vlasmi sa mi pohràva,

kazdym chlpkom na tele,

tisko, jemne mi pohne,

presne tak si to vedel,

ked si pri mne sedel

a hladil ma pohladom

Ja zaspàvala som s kludom,

bo ten pocit istoty,

nik mi uz nevràti.

Odisiel spolu s tebou

a nepride s làskou inou.

* * * * * * * * * *

Ja musim dat istotu,

malému, zranitelnému cloveku,

ktorého vytvorili sme spolu

Ani neviem kde naberiem silu,

zit pre ten den,

ked svitat bude pren

Vyrastat bude bez otca,

spomienka vsak zostane horùca.

* * * * * * * * * *

Vànok je taky letny,cas neùprostny,

sny také vzdialené,

tùzby sialené...

Len novy zivot vo mne,

pomàha mi kràcat vo tme,

bo zivot bez teba

ciernej diere sa podobà...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1998

Pomoc

Nemà ludskà tvàr,

rozpovie kazdy svàr,

staci sa len lepsie zadivat,

dusa ti zacne dvere otvàrat

Tak, ako ked chces sa na lùke pokochat dùhovym motylom,

presne tak musis listovat niecim zivotom...

* * * * * * * * * *

Jeden neopatrny pohyb,

narobi tolko skody,

ako ked hurikàn rùca domy.

Len s velkou nàmahou,

vykliesnis nieco,

co zostalo pod strechou..

* * * * * * * * * *


(c) Tvorba 1999

Pristav

Pekny anglicky podvecer,

zàliv oziareny neskorym slnkom,

plachetnice hybuce sa vo vetre

vyludzujù melodiu sladkù

a cajky tancujù vo vzduchu do taktu.

Tà nekonecnà harmonia prirody,

vnàsa mi pokoj do hlavy.

* * * * * * * * * *

Myslienky rùtiace sa ako dravà rieka,

sa tu zastavia, ako stlacenim gombika.

Mysel ùplne pràzdna zostane...

dovtedy, kym sa nieco nestane

a myslienky sa znovu nebudù burit v hlave

ako mlady, nespùtany zrebec...

Vtedy znova sa pridem zastavit,

mysel ukludnit, sem,

do anglického pristavu...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1999

Pràzdnota

Ked neprichàdza oslobodzujùci spànok,

rozhovor s tebou vedie len vànok,

nik ti nepovie,

kràsne je svitanie,

to zivotodarné slnko ti lùce venuje,

telo ich vsak nekoncentruje,

ale prepùsta ich cez seba

ako sklenenà stena

a zostàvas bez svetla nàdeje,

ze zivot cosi kràsne priveje,

sny, tie len novù bolest prinesù

tvoje myslienky ta vedù na kraj ùtesu

na dne rokliny, v tej tme,

nasiel's svoje ùtociste...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1998

Zial

Kalich zivota od ùst odkladàm,

bo Zivot trpky mi pripadà.

Kto si mysli, ze sladky je,

nech si ho za mna vypije.

* * * * * * * * * *

Zakràtko ho bude od ùst odkladat,

bo horky mu bude pripadat.

Cudzi zial vzdy sladsi je,

kym sa ti vlastnym nestane.

* * * * * * * * *

(c) Tvorba 07.02.2000

Zena

Tvàr zeny zastrel bolesti mrak,

ktory vystriedali slzy,

lez nie od bolesti, ale od ùlavy,

ze na svete je uz konecne ten batoztek bolavy.

* * * * * * * * * *

Devat dlhych,nekonecnych mesiacov

skoncilo trpkou bolestou;

A bodku za vsetkym urobil detsky plac,

ktory sa tu ozyval uz tolko kràt.

* * * * * * * * * *

Ktorà zo zien vsak vie,

ze domov so sebou nenesie len dieta malé,

ale novy svet?!

* * * * * * * * * *

Ty nepriniesla's domov len kus zivej hmoty,

ale cloveka, co dusu mà

cistù, sta nezapisany list papiera;

Na zaciatku tebe ten papier patri,

v ruke svojej pero drzis,

ktorym robis znacky na dusi.

Nie len tie pekné zostanù

i tie zlé sa pridajù;

O co viac bolia

o to hlbsie sa vyryjù...

* * * * * * * * * *

Kazdà bolest novà

dieru do duse pridà.

Tà moja, vdaka tebe, podobà sa situ

a ty màs este odvahu pytat sa ma:

"Dievca, kde màs citu?!!"

* * * * * * * * * *

Tys mi ho vzala skor,

nez mi ho mohol ktokolvek z cudzich dat..

I tak ti za nieco dakujem,

viem, ze raz takà, ako si bola ty, nebudem.

* * * * * * * * * *

Svojmu dietatu dàm lekciu bohatù,

bohatù na làsku,

aby raz mohlo povedat,

ja màm svoju mamu ràd...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1997

Sloboda...

Som tu. Hoci to nikto este netusi. Prisiel som tajne, hoc' nie dobrovolne. Vznikol som z làsky! Ozajstnej làsky! Nie som len tak hocico! Som niekto, avsak, musis mi dat sancu, aby som ti to mohol dokàzat. Mami, som tu! Som kus teba, som kus tvojej làsky. Preco tà panika a vyraz strachu na tvojej tvàri?! Neboj sa ma! Ja ta uz teraz màm ràd, hoc' ty o tom este nevies. Budeme sa spolu o vsetko delit. O radost, làsku, stastie... Tak daj mi sancu ti to dokàzat. Mamiiiii, ja ta .......

Kocky sù hodené......

Dlhà, nekonecnà tma, cez ktorù prenikajù slovà ako zàpalné sipy a vypalujù diery na dusi.

" Vàs kamen ùrazu sme odstrànili. Ste opat slobodnà..."

' Slobodnà?! Obàvam sa, ze som vaznom na slobode. Dozivotne budem vaznom svojho svedomia...'

Aj tak chuti sloboda...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1996

Làska

Tak ako nestaci jeden ludsky zivot na to, aby si presiel a spoznal cely vesmir, jeden ludsky zivot je kràtky na to, aby si prisiel na koniec mojej làsky k tebe a spoznal vsetky jej zàtoky....

Preto ta chcem vyzvat, pokracuj svoju pùt po mojich zàtokàch a objavuj ich neopakovatelnù jedinecnost....

* * * * * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1995

Zivot

Narodis sa. A tym sa to zacina. Do vienka dostanes Zivot. Niekolko rokov koluje z ruky do ruky. Raz ho mà v ruke otec, raz matka, raz ucitel.... No skràtka tebe sa dostàva do rùk az ovela neskor. Samozrejme, bez nàvodu na pouzitie. Co s nim?! Zbytocnà otàzka. Nik ti neodpovie. Iba ozvena sa z ticha vysmieva... Màs ho, tak sa onho staraj! Ale ako?! Zasa iba ozvena...

Tolko zbytocne zahodenych zivotov. A pritom, stacilo by tak màlo. Prilozit nàvod....

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1995

Sen...

Do tmy hladim vystrasene,
ten zivy sen mi vravi cosi
o com kazdy mlci taktne,
bo pravda sa dusi dotkne.
* * * * * * * * * *
Ja vsak pravdu v ociach vidim.
Najprv citam zdesenie,
potom pride tiché mlcanie
a na koniec v nich rozprestie svoje cierne kridla smùtok
a ten vystrieda hlbokà lùtost.
* * * * * * * * * *
Hoc nemàm vlasy ako dieta kazdé,
tvàr sa mi v liekoch stràca
a moja dusa, tà je, sta plaché vtàca,
co kazdé ràno na oblocnici sedi;
Kazdy prudky pohyb ho desi
a od strachu do nenàvratnej dialky leti.
* * * * * * * * * *
Telo moje nehybné je,
vsak dusa moja,
tà spoznàva bàjne kraje;
bo dusi som kridla dal
a tak ona smie lietat vdial'.
* * * * * * * * * *
Dnes v noci ten zivy sen...
Co mi to len povedat chcel?
Na tele dotyk uz necitit,
len na konci chodby pocut matky vzlyk...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1997

Dàzd'

Tak rada pocùvam zvuk,

co len dàzd' dokàze stvorit.

Neopakovatelnà melodia,

lahodiaca mojmu uchu,

tisko, bez pohybu,

nacùvam tomu zvuku

a pritom rozmyslam,

ako vonia dàzd'...

* * * * * * * * * *

Tà vona, je tak presytenà cistotou a zivotom,

tak ako riava zmohutnie po dazdi

a svojou rastùcou silou koryto vycisti

a kazdà kvapka dàva silu kvetom;

tak i slzy, sta dazdové kvapky,

ubolenù dusu umyjù,

ked' sa cez ne ziale vylejù.

Svet hned nové farby nadobùda,

na oblohe objavi sa dùha.

* * * * * * * * * *

Tvoja dusa ubolenà doposial',

vnima kràsu, zabùda na zial.

Slzy odplavia vsetky nesvàry

a objavi sa ùsmev na tvàri.

* * * * * * * * * *

Taky potrebny je dàzd',

co prsi z nasej duse...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 11.07.1998

Deti

Dva tak rozdielne svety,

predsa sa raz spoja v jedno

a vytvoria svet treti.

Navonok podobny,

ale predsa treti.

MUZ a ZENA.

Dva tak rozdielne svety,

spoja sa v ten treti.

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 02.12.1996

Otec...

Zavriem oci, vidim seba.

Takù malù, takù zranitelnù...

Prebudi ma chladny dotyk,

ktory by mal hriat.

Nie, to nie je dotyk otca,

ktory mà svoju dcéru ràd.

Dotyk cudzieho muza pripomina,

mà otcovù tvàr...

Prebudenie, bolest, zial....

A nakoniec ?

ZVIERA a nie otec!!!

* * * * * * * * * *

Venované M.P.

(c) Tvorba 12.02.1996

Dusi opustenych svet...

Neposednà tvoja dusa

cosi nové stàle skùsa.

Nestaci jej snivat len,

chce prezit ten sen.

* * * * * * * * * *

Naucis ju lietat,

hlboko do ticha ju ponoris,

zrazu vsak zistis,

ze i bez tela vie zit.

* * * * * * * * * *

Telo bez nej je vsak bezvlàdne,

uz nezazije nové svitanie,

ani neuvidi sveta kràsy,

bo zachcelo sa dusi spàsy.

* * * * * * * * * *

Pozor na duse tie opustené,

co slubujù ti vidiet dusi svet.

Vase budù zlé a podvedené

a pre také spàsy niet.

* * * * * * * * * *

Opustenej dusi vyhybaj sa,

bo drahà bude tvoja spàsa.

Za vsetko zaplatis, nic nie je zadarmo...

I tà opustenà dusa, zatratenà by bola dàvno,

nebyt tvojej, ktorù miesto seba ponùka.

* * * * * * * * * *

Nieto spàsy,

len zatratenie cloveka...

(c) Tvorba 1998

Vecerny pokoj

Vecerny sùmrak sadà na more

sta makkà perina ho prikrije;

Nezne ho polàska

a pokoj don prinàsa.

* * * * * * * * * *

A ked vànok hladinu rozceri,

kazdù vlnku nezne pohladi,

sta milenec, jemne ju objime

prv, nez s morom opat splynie.

* * * * * * * * * *

Len cajka, dieta mora

nemo sa prizerà,

citi,

akà je tà chvila carovnà.

* * * * * * * * * *

Ludia vsak to caro nevidia,

hlukom a spinou vsetko narusia.

Ked vsak ktosi im tù kràsu ukàze,

zostanù stàt v nemom ùzase.

(c) Tvorba 1999