Dàzd'

Tak rada pocùvam zvuk,

co len dàzd' dokàze stvorit.

Neopakovatelnà melodia,

lahodiaca mojmu uchu,

tisko, bez pohybu,

nacùvam tomu zvuku

a pritom rozmyslam,

ako vonia dàzd'...

* * * * * * * * * *

Tà vona, je tak presytenà cistotou a zivotom,

tak ako riava zmohutnie po dazdi

a svojou rastùcou silou koryto vycisti

a kazdà kvapka dàva silu kvetom;

tak i slzy, sta dazdové kvapky,

ubolenù dusu umyjù,

ked' sa cez ne ziale vylejù.

Svet hned nové farby nadobùda,

na oblohe objavi sa dùha.

* * * * * * * * * *

Tvoja dusa ubolenà doposial',

vnima kràsu, zabùda na zial.

Slzy odplavia vsetky nesvàry

a objavi sa ùsmev na tvàri.

* * * * * * * * * *

Taky potrebny je dàzd',

co prsi z nasej duse...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 11.07.1998