Som tu. Hoci to nikto este netusi. Prisiel som tajne, hoc' nie dobrovolne. Vznikol som z làsky! Ozajstnej làsky! Nie som len tak hocico! Som niekto, avsak, musis mi dat sancu, aby som ti to mohol dokàzat. Mami, som tu! Som kus teba, som kus tvojej làsky. Preco tà panika a vyraz strachu na tvojej tvàri?! Neboj sa ma! Ja ta uz teraz màm ràd, hoc' ty o tom este nevies. Budeme sa spolu o vsetko delit. O radost, làsku, stastie... Tak daj mi sancu ti to dokàzat. Mamiiiii, ja ta .......
Kocky sù hodené......
Dlhà, nekonecnà tma, cez ktorù prenikajù slovà ako zàpalné sipy a vypalujù diery na dusi.
" Vàs kamen ùrazu sme odstrànili. Ste opat slobodnà..."
' Slobodnà?! Obàvam sa, ze som vaznom na slobode. Dozivotne budem vaznom svojho svedomia...'
Aj tak chuti sloboda...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1996
2 comments:
prečo sa ženy dopúšťajú takých chýb? možno pre nešťastie, do ktorého ich muži vohnali....
neviem, mozno zo strachu, mozno zo slabosti, ci nestastia, mozno kombinacia vsetkych troch, ale s urcitostou viem, ze nikdy v zivote nezabudnù (poznàm ludi, ktori mi to potvrdili)
Post a Comment