Pristav

Pekny anglicky podvecer,

zàliv oziareny neskorym slnkom,

plachetnice hybuce sa vo vetre

vyludzujù melodiu sladkù

a cajky tancujù vo vzduchu do taktu.

Tà nekonecnà harmonia prirody,

vnàsa mi pokoj do hlavy.

* * * * * * * * * *

Myslienky rùtiace sa ako dravà rieka,

sa tu zastavia, ako stlacenim gombika.

Mysel ùplne pràzdna zostane...

dovtedy, kym sa nieco nestane

a myslienky sa znovu nebudù burit v hlave

ako mlady, nespùtany zrebec...

Vtedy znova sa pridem zastavit,

mysel ukludnit, sem,

do anglického pristavu...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1999