Friday 24 August 2007

Caro noci

Kràcam dolu ulicou,


na to miesto,


kde strieda sa den s nocou


Chcem poprosit noc,


ci splnit zelanie mà moc.


* * * * * * * * * *


Zelanie len jedno màm,


by mohla zastavit svitanie ràn,


bo kazdé nové svitanie


mi sen o nom pretrhne.


* * * * * * * * * *


Na kridlach làsky ku mne prichàdza


a do sveta kràsy si ma odvàdza


Vzdy vsak len po bràny prideme,


bo nové svitanie opat nit sna pretrhne


ako tolko kràt...


* * * * * * * * * *


Preto dnes kràcam dolu ulicou,


kde strieda sa den s nocou,


aby som poprosila noc


nech vyuzije svoju moc...


* * * * * * * * *


Svitlo ràno nové,


tak kràsne azùrové


Navstivila som svet kràsy,


kde cakal si


a spolu na kridlach làsky


preskàkali sme prekàzky,


ktoré brànili mi vojst.


* * * * * * * * *


Dnes bezim dolu ulicou,


na to miesto, kde strieda sa den s nocou...


Podakovat sa chcem noci,


ze vyuzila silu svojej moci...


* * * * * * * * * *



Tvorba (c) 4.2.1998

Monday 13 August 2007

Rekapitulàcia...



August 1999, s drahym oficiàlne uzatvàrame dohodu, ze to skùsime spolu a uvidime, ako to pojde. Nic zàvazné. Spolocne otvàrame dvere làsky....a objavujeme zàhady zivota vo dvojici....




O 8 rokov neskor to este stàle tahàme spolu. Vysledkom nàsho spolocného spolunazivania je nas zàzrak, ktory nàs denne zahrna làskou a prekvapeniami. Neskutocny pocit stastia zazivam kazdy den, ked vidim nasu malù hviezdu, ako vyska od radosti: 'Daddy, you are back! I missed you daddy! I love you daddy!' Alebo, ked ju vidim s kludom odfukovat vedla neho v mojej posteli. Som hrdà na mojho muza. Je to ùzasny muz a otec. Lepsieho otca pre svoje dieta by som si nemohla priat. Trpezlivy, milujùci a tolerantny otec. Zlato, si skràtka ùzasny :)



Takze zajtra idem kùpit nejakù pohladnicu, uvarim veceru, kedze làska ide cez zalùdok, a tak pripomeniem drahému, ze si spolu korenime zivot uz 8 rokov. Jazycok vàh je bezpecne nakloneny ku stastiu, porozumeniu, tolerancii, dovere a làske. Mozem za seba povedat, ze este stàle citim v sebe ohen làsky, ktory sa vo mne zapàli kazdy vecer, ked sa v posteli pritùlim k drahému. Pocit bezpecia, ktory màm pri nom, som dlho hladala a prisiel s nim, ked som uz prestala dùfat, ze je mozné nieco také citit.



Ale àno, aj my màme momenty, kedy to iskri. Avsak len on jediny vie, ako ma odzbrojit. Bude sa usmievat dovtedy, az zabudnem, ze sa vlastne hnevàm :) Takze zlato, dakujem, za kràsnych 8 rokov a dùfam, ze to bude uz len lepsie. Uz bolo dost zàvisti a neprajnosti inych, aj ked viem, ze to neovplyvnim, tak na zàver len malé zelania:

'Nech nàs nasa làska chràni pred zàvistou a neprajnostou druhych tak, ako doteraz.'



'Nech nàs nasa làska zohrieva a nech nàm rozziaruje tmavé, bezhviezdne noci.'


'Nech nasa làska odolà zubu casu a nikdy z nej nevyprchajù bublinky tolerancie, pochopenia a respektu.'




'Nech nasa làska kazdym dnom rastie, tak, ako nasa dcéra, ktorà je stelesnenim nasej làsky.'

PS: Dnes som mu podarovala modrù ruzu, ktorà ho dojala k slzàm, a vraj chlapi neplacù :)

Dohoda...

Tmavà, bezmesacnà noc,


prisla mi dnes na pomoc,


ked pohybmi macky,


takmer po slepiacky,


vkradla som sa do tvojho zivota,


nasa mysel zostàva ùzko spatà


aj ked nàs nekonecné kilometre delia


a zàvist a ludskà zloba sa nàs oddelit snazia,


cez to vsetko nase duse uzavrù dohodu,


ze vzdorovat budù vonkajsiemu svetu,


spolu budù vnimat sveta kràsu,


jedna druhej prinesù spàsu,


tak ako mnoho dusi pred nami,


zilo svoj zivot za zavretymi dverami,


hlboko ukryté pred ludskou zlobou,


kràcajùc zivotom bosou nohou...


* * * * * * * * * *


Tvorba (c) 1998

Wednesday 8 August 2007

Zivot?!

Noc plnà kràsu a jasu,

len ja tisko bez hlasu,


vzyvam vsetkych bohov podsvetia,


by poslali po mna svojho posla.


* * * * * * * * * *


Ten nech ma prevedie krajinou,


pre mna tak blizkou, pùtavou.


Dnes ho uz vzyvam ani neviem kolki raz;


A zasa sa mi len vysmieva,


dnes este nie, kosu umyva.


* * * * * * * * * *

V hlbke svojej ciernej duse verim,


dnesok je dnom novym,


kedy svoju krajinu uz uvidim


a nikdy viac sa nevràtim.


* * * * * * * * * *

Otvàram oci, stipem sa do lic,


uz nemusim snivat, mà ma celù.


Moj pohyb sa skor letu podobà,


je takà carovnà, takà bezodnà.


Citim, ze dnes sa uz nemusim vràtit,


uz nikdy viac sa tràpit...


* * * * * * * * * *

Tvorba (c) 1999

Friday 3 August 2007

Bàbka...


Telo zmietané osudom,


jak bezduchà bàbka bàbkarom,


poskakujùc sem a tam,


doskocilo ku hviezdam.


* * * * * * * * * *


Tam stretlo teba,


ponùkol si mu seba,


dal si mu vzàcny dar,


ktory z nàs urobil pàr.


* * * * * * * * * *


Telo uz osud nezmieta,


vdychol si mu dusu cloveka


V tvojom pevnom nàruci,


mà nebo posiate hviezdami.


* * * * * * * * * *


Tvorba (c) 1999