Nezny vànok od mora,
s vlasmi sa mi pohràva,
kazdym chlpkom na tele,
tisko, jemne mi pohne,
presne tak si to vedel,
ked si pri mne sedel
a hladil ma pohladom
Ja zaspàvala som s kludom,
bo ten pocit istoty,
nik mi uz nevràti.
Odisiel spolu s tebou
a nepride s làskou inou.
* * * * * * * * * *
Ja musim dat istotu,
malému, zranitelnému cloveku,
ktorého vytvorili sme spolu
Ani neviem kde naberiem silu,
zit pre ten den,
ked svitat bude pren
Vyrastat bude bez otca,
spomienka vsak zostane horùca.
* * * * * * * * * *
Vànok je taky letny,cas neùprostny,
sny také vzdialené,
tùzby sialené...
Len novy zivot vo mne,
pomàha mi kràcat vo tme,
bo zivot bez teba
ciernej diere sa podobà...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1998
No comments:
Post a Comment