Otec...

Zavriem oci, vidim seba.

Takù malù, takù zranitelnù...

Prebudi ma chladny dotyk,

ktory by mal hriat.

Nie, to nie je dotyk otca,

ktory mà svoju dcéru ràd.

Dotyk cudzieho muza pripomina,

mà otcovù tvàr...

Prebudenie, bolest, zial....

A nakoniec ?

ZVIERA a nie otec!!!

* * * * * * * * * *

Venované M.P.

(c) Tvorba 12.02.1996