rozhovor s tebou vedie len vànok,
nik ti nepovie,
kràsne je svitanie,
to zivotodarné slnko ti lùce venuje,
telo ich vsak nekoncentruje,
ale prepùsta ich cez seba
ako sklenenà stena
a zostàvas bez svetla nàdeje,
ze zivot cosi kràsne priveje,
sny, tie len novù bolest prinesù
tvoje myslienky ta vedù na kraj ùtesu
na dne rokliny, v tej tme,
nasiel's svoje ùtociste...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1998
No comments:
Post a Comment