Sen...

Do tmy hladim vystrasene,
ten zivy sen mi vravi cosi
o com kazdy mlci taktne,
bo pravda sa dusi dotkne.
* * * * * * * * * *
Ja vsak pravdu v ociach vidim.
Najprv citam zdesenie,
potom pride tiché mlcanie
a na koniec v nich rozprestie svoje cierne kridla smùtok
a ten vystrieda hlbokà lùtost.
* * * * * * * * * *
Hoc nemàm vlasy ako dieta kazdé,
tvàr sa mi v liekoch stràca
a moja dusa, tà je, sta plaché vtàca,
co kazdé ràno na oblocnici sedi;
Kazdy prudky pohyb ho desi
a od strachu do nenàvratnej dialky leti.
* * * * * * * * * *
Telo moje nehybné je,
vsak dusa moja,
tà spoznàva bàjne kraje;
bo dusi som kridla dal
a tak ona smie lietat vdial'.
* * * * * * * * * *
Dnes v noci ten zivy sen...
Co mi to len povedat chcel?
Na tele dotyk uz necitit,
len na konci chodby pocut matky vzlyk...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1997