Monday, 21 May 2007

Zena

Tvàr zeny zastrel bolesti mrak,

ktory vystriedali slzy,

lez nie od bolesti, ale od ùlavy,

ze na svete je uz konecne ten batoztek bolavy.

* * * * * * * * * *

Devat dlhych,nekonecnych mesiacov

skoncilo trpkou bolestou;

A bodku za vsetkym urobil detsky plac,

ktory sa tu ozyval uz tolko kràt.

* * * * * * * * * *

Ktorà zo zien vsak vie,

ze domov so sebou nenesie len dieta malé,

ale novy svet?!

* * * * * * * * * *

Ty nepriniesla's domov len kus zivej hmoty,

ale cloveka, co dusu mà

cistù, sta nezapisany list papiera;

Na zaciatku tebe ten papier patri,

v ruke svojej pero drzis,

ktorym robis znacky na dusi.

Nie len tie pekné zostanù

i tie zlé sa pridajù;

O co viac bolia

o to hlbsie sa vyryjù...

* * * * * * * * * *

Kazdà bolest novà

dieru do duse pridà.

Tà moja, vdaka tebe, podobà sa situ

a ty màs este odvahu pytat sa ma:

"Dievca, kde màs citu?!!"

* * * * * * * * * *

Tys mi ho vzala skor,

nez mi ho mohol ktokolvek z cudzich dat..

I tak ti za nieco dakujem,

viem, ze raz takà, ako si bola ty, nebudem.

* * * * * * * * * *

Svojmu dietatu dàm lekciu bohatù,

bohatù na làsku,

aby raz mohlo povedat,

ja màm svoju mamu ràd...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1997



No comments: