ktory vystriedali slzy,
lez nie od bolesti, ale od ùlavy,
ze na svete je uz konecne ten batoztek bolavy.
* * * * * * * * * *
Devat dlhych,nekonecnych mesiacov
skoncilo trpkou bolestou;
A bodku za vsetkym urobil detsky plac,
ktory sa tu ozyval uz tolko kràt.
* * * * * * * * * *
Ktorà zo zien vsak vie,
ze domov so sebou nenesie len dieta malé,
ale novy svet?!
* * * * * * * * * *
Ty nepriniesla's domov len kus zivej hmoty,
ale cloveka, co dusu mà
cistù, sta nezapisany list papiera;
Na zaciatku tebe ten papier patri,
v ruke svojej pero drzis,
ktorym robis znacky na dusi.
Nie len tie pekné zostanù
i tie zlé sa pridajù;
O co viac bolia
o to hlbsie sa vyryjù...
* * * * * * * * * *
Kazdà bolest novà
dieru do duse pridà.
Tà moja, vdaka tebe, podobà sa situ
a ty màs este odvahu pytat sa ma:
"Dievca, kde màs citu?!!"
* * * * * * * * * *
Tys mi ho vzala skor,
nez mi ho mohol ktokolvek z cudzich dat..
I tak ti za nieco dakujem,
viem, ze raz takà, ako si bola ty, nebudem.
* * * * * * * * * *
Svojmu dietatu dàm lekciu bohatù,
bohatù na làsku,
aby raz mohlo povedat,
ja màm svoju mamu ràd...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1997
No comments:
Post a Comment