Tuesday, 25 September 2007

Ked sù vase deti vasimi...

Vcera sme boli u lekàrky a nabalila nàs nechutnymi sirupami, ktoré ak chutia tak, ako 'smrdia', ani sa necudujem, ze malù napina :) Navyse tie divoké farby, urcite je tam viac skodlivin, ako ùcinnych làtok. Kedze nàm vsak nepredpisala ATB, vraj je to virus, musim malù tràvit spominanou liecbou ;) Cely vikend mala teplotu, okrem teploty vsak ziadne iné priznaky. Az v nedelu vecer sa zacala potit ako somàr v kufri a v pondelok ràno vstala s upchatym nosom a bolavym hrdlom. Vcera v noci sme si vsak uzili tanec harmatanec! O jednej ràno zàchvat laryngitického kasla a zatekajùceho nosa do hrdla. Malà sedela na posteli celà spotenà a plakala. Prstom ukazuje na hrdlo a nos! Odmerat teplotu bol boj o prezitie. Ukludnit ju bola Mission Impossible. Ani Tom Cruis by nepomohol! Nic, vzdala som to. Malà sedela na posteli, unavenà a znacne rozcùlenà. Pastickami bùchala do periny a kopala bezmocne nozkami. Ukludnit sa nedala. Ponùkla som jej, nech si ide lahnùt do nasej postele. Neochotne sa nechala preniest ku mne. Sedi na posteli vedla mna a bùcha pastami o sto sest do perin a jeduje sa! Nakoniec vysilene zvolà: "Tato, nefunguje to!!!" pozeràme nechàpavo, co mà na mysli. Potom dovysvetluje: "Este stàle mi tecie nos do hrdla a nedà sa mi spat!" Chùda malé, myslela si, ze v nasej posteli ju to prejde. Postavila som sa a otvorila som okno. Drahy sa ohradil, ale vravim, ze chladny vzduch jej zmierni opuch. Neveril mi, len na mna gànil spod obocia. O pàr minùt bud bola malà uz tak vycerpanà, ze nakoniec zaspala v sediacej polohe, podlozenà vankùsmi. Mozno pomohol ten cerstvy vzduch. Dnes ràno sa stazuje na ucho. Vraj je zablokované...

Ked som ju vcera videla, ako od bezmocnosti a jedu udiera pastickami do periny a kope nohami do perin, ako by som videla seba. Akà matka, takà Katka a v tomto pripade do slova a do pismena! Viem, ze sa vàm to bude zdat nemiestne, ale medzi zàchvatmi strachu a ùvahami, ci s nou letiet na pohotovost, som sa usmievala. Prislo mi to komické, ked udierala tymi pastami ako o zivot! Nadobudla som pocit, ze az bude v zivote treba, tak sa jednoducho ohradi a nedà sa len tak sotit do kùta a odradit! Mala som obavy, kedze v skolke je tà, ktorà dostane pravidelne na frak. Nie je to tak dàvno, ked som este od jedu podskakovala, aby som si nepamatala...

4 comments:

germa said...

xixi,akoby som o našej jedinej čítala:)

palculienka said...

germa :D

motýľ said...

vraj sa nemas obvinovat z toho zapaleneho ucha. laryng, nos, usi su vzajomne prepojene a zvycajne infikovany nos sprostredkuje infikovanie dalsich casti, takze sa to tam toci dokola.viroza ked sa neprekona,moze nasadnut na to bakterialna infekcia a uz potom treba ATB.tak drzime vam palce, aby to rychlo prekonala.vela zdravia :))SaM

palculienka said...

motylik a sas, ja to poznàm, som vystudovanà detskà sestra, existuje prepojenie medzi uchom a nosom - tzv. eustachova trubica, ktorà je v detskom veku velmi kràtka a preto zàpaly prejdù na usi velmi lahko,(viem, ze to okno jej nedopomohlo k zàpalu ucha, ale ten studeny vzduch jej pomohol s opuchom hrtana) ale uz to povoluje, nos zacal tiect, takze uz na ceste k lepsiemu :) nechàm ju doma cely tyzden, momentàlne zarezàva, dohàna zameskany spànok
kazdopàdne dakujem za drzanie palcov :)