Odchod

Nezny vànok od mora,

s vlasmi sa mi pohràva,

kazdym chlpkom na tele,

tisko, jemne mi pohne,

presne tak si to vedel,

ked si pri mne sedel

a hladil ma pohladom

Ja zaspàvala som s kludom,

bo ten pocit istoty,

nik mi uz nevràti.

Odisiel spolu s tebou

a nepride s làskou inou.

* * * * * * * * * *

Ja musim dat istotu,

malému, zranitelnému cloveku,

ktorého vytvorili sme spolu

Ani neviem kde naberiem silu,

zit pre ten den,

ked svitat bude pren

Vyrastat bude bez otca,

spomienka vsak zostane horùca.

* * * * * * * * * *

Vànok je taky letny,cas neùprostny,

sny také vzdialené,

tùzby sialené...

Len novy zivot vo mne,

pomàha mi kràcat vo tme,

bo zivot bez teba

ciernej diere sa podobà...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1998

Pomoc

Nemà ludskà tvàr,

rozpovie kazdy svàr,

staci sa len lepsie zadivat,

dusa ti zacne dvere otvàrat

Tak, ako ked chces sa na lùke pokochat dùhovym motylom,

presne tak musis listovat niecim zivotom...

* * * * * * * * * *

Jeden neopatrny pohyb,

narobi tolko skody,

ako ked hurikàn rùca domy.

Len s velkou nàmahou,

vykliesnis nieco,

co zostalo pod strechou..

* * * * * * * * * *


(c) Tvorba 1999

Pristav

Pekny anglicky podvecer,

zàliv oziareny neskorym slnkom,

plachetnice hybuce sa vo vetre

vyludzujù melodiu sladkù

a cajky tancujù vo vzduchu do taktu.

Tà nekonecnà harmonia prirody,

vnàsa mi pokoj do hlavy.

* * * * * * * * * *

Myslienky rùtiace sa ako dravà rieka,

sa tu zastavia, ako stlacenim gombika.

Mysel ùplne pràzdna zostane...

dovtedy, kym sa nieco nestane

a myslienky sa znovu nebudù burit v hlave

ako mlady, nespùtany zrebec...

Vtedy znova sa pridem zastavit,

mysel ukludnit, sem,

do anglického pristavu...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1999

Pràzdnota

Ked neprichàdza oslobodzujùci spànok,

rozhovor s tebou vedie len vànok,

nik ti nepovie,

kràsne je svitanie,

to zivotodarné slnko ti lùce venuje,

telo ich vsak nekoncentruje,

ale prepùsta ich cez seba

ako sklenenà stena

a zostàvas bez svetla nàdeje,

ze zivot cosi kràsne priveje,

sny, tie len novù bolest prinesù

tvoje myslienky ta vedù na kraj ùtesu

na dne rokliny, v tej tme,

nasiel's svoje ùtociste...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1998

Zial

Kalich zivota od ùst odkladàm,

bo Zivot trpky mi pripadà.

Kto si mysli, ze sladky je,

nech si ho za mna vypije.

* * * * * * * * * *

Zakràtko ho bude od ùst odkladat,

bo horky mu bude pripadat.

Cudzi zial vzdy sladsi je,

kym sa ti vlastnym nestane.

* * * * * * * * *

(c) Tvorba 07.02.2000

Zena

Tvàr zeny zastrel bolesti mrak,

ktory vystriedali slzy,

lez nie od bolesti, ale od ùlavy,

ze na svete je uz konecne ten batoztek bolavy.

* * * * * * * * * *

Devat dlhych,nekonecnych mesiacov

skoncilo trpkou bolestou;

A bodku za vsetkym urobil detsky plac,

ktory sa tu ozyval uz tolko kràt.

* * * * * * * * * *

Ktorà zo zien vsak vie,

ze domov so sebou nenesie len dieta malé,

ale novy svet?!

* * * * * * * * * *

Ty nepriniesla's domov len kus zivej hmoty,

ale cloveka, co dusu mà

cistù, sta nezapisany list papiera;

Na zaciatku tebe ten papier patri,

v ruke svojej pero drzis,

ktorym robis znacky na dusi.

Nie len tie pekné zostanù

i tie zlé sa pridajù;

O co viac bolia

o to hlbsie sa vyryjù...

* * * * * * * * * *

Kazdà bolest novà

dieru do duse pridà.

Tà moja, vdaka tebe, podobà sa situ

a ty màs este odvahu pytat sa ma:

"Dievca, kde màs citu?!!"

* * * * * * * * * *

Tys mi ho vzala skor,

nez mi ho mohol ktokolvek z cudzich dat..

I tak ti za nieco dakujem,

viem, ze raz takà, ako si bola ty, nebudem.

* * * * * * * * * *

Svojmu dietatu dàm lekciu bohatù,

bohatù na làsku,

aby raz mohlo povedat,

ja màm svoju mamu ràd...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1997

Sloboda...

Som tu. Hoci to nikto este netusi. Prisiel som tajne, hoc' nie dobrovolne. Vznikol som z làsky! Ozajstnej làsky! Nie som len tak hocico! Som niekto, avsak, musis mi dat sancu, aby som ti to mohol dokàzat. Mami, som tu! Som kus teba, som kus tvojej làsky. Preco tà panika a vyraz strachu na tvojej tvàri?! Neboj sa ma! Ja ta uz teraz màm ràd, hoc' ty o tom este nevies. Budeme sa spolu o vsetko delit. O radost, làsku, stastie... Tak daj mi sancu ti to dokàzat. Mamiiiii, ja ta .......

Kocky sù hodené......

Dlhà, nekonecnà tma, cez ktorù prenikajù slovà ako zàpalné sipy a vypalujù diery na dusi.

" Vàs kamen ùrazu sme odstrànili. Ste opat slobodnà..."

' Slobodnà?! Obàvam sa, ze som vaznom na slobode. Dozivotne budem vaznom svojho svedomia...'

Aj tak chuti sloboda...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1996

Làska

Tak ako nestaci jeden ludsky zivot na to, aby si presiel a spoznal cely vesmir, jeden ludsky zivot je kràtky na to, aby si prisiel na koniec mojej làsky k tebe a spoznal vsetky jej zàtoky....

Preto ta chcem vyzvat, pokracuj svoju pùt po mojich zàtokàch a objavuj ich neopakovatelnù jedinecnost....

* * * * * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1995

Zivot

Narodis sa. A tym sa to zacina. Do vienka dostanes Zivot. Niekolko rokov koluje z ruky do ruky. Raz ho mà v ruke otec, raz matka, raz ucitel.... No skràtka tebe sa dostàva do rùk az ovela neskor. Samozrejme, bez nàvodu na pouzitie. Co s nim?! Zbytocnà otàzka. Nik ti neodpovie. Iba ozvena sa z ticha vysmieva... Màs ho, tak sa onho staraj! Ale ako?! Zasa iba ozvena...

Tolko zbytocne zahodenych zivotov. A pritom, stacilo by tak màlo. Prilozit nàvod....

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 1995

Sen...

Do tmy hladim vystrasene,
ten zivy sen mi vravi cosi
o com kazdy mlci taktne,
bo pravda sa dusi dotkne.
* * * * * * * * * *
Ja vsak pravdu v ociach vidim.
Najprv citam zdesenie,
potom pride tiché mlcanie
a na koniec v nich rozprestie svoje cierne kridla smùtok
a ten vystrieda hlbokà lùtost.
* * * * * * * * * *
Hoc nemàm vlasy ako dieta kazdé,
tvàr sa mi v liekoch stràca
a moja dusa, tà je, sta plaché vtàca,
co kazdé ràno na oblocnici sedi;
Kazdy prudky pohyb ho desi
a od strachu do nenàvratnej dialky leti.
* * * * * * * * * *
Telo moje nehybné je,
vsak dusa moja,
tà spoznàva bàjne kraje;
bo dusi som kridla dal
a tak ona smie lietat vdial'.
* * * * * * * * * *
Dnes v noci ten zivy sen...
Co mi to len povedat chcel?
Na tele dotyk uz necitit,
len na konci chodby pocut matky vzlyk...
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1997

Dàzd'

Tak rada pocùvam zvuk,

co len dàzd' dokàze stvorit.

Neopakovatelnà melodia,

lahodiaca mojmu uchu,

tisko, bez pohybu,

nacùvam tomu zvuku

a pritom rozmyslam,

ako vonia dàzd'...

* * * * * * * * * *

Tà vona, je tak presytenà cistotou a zivotom,

tak ako riava zmohutnie po dazdi

a svojou rastùcou silou koryto vycisti

a kazdà kvapka dàva silu kvetom;

tak i slzy, sta dazdové kvapky,

ubolenù dusu umyjù,

ked' sa cez ne ziale vylejù.

Svet hned nové farby nadobùda,

na oblohe objavi sa dùha.

* * * * * * * * * *

Tvoja dusa ubolenà doposial',

vnima kràsu, zabùda na zial.

Slzy odplavia vsetky nesvàry

a objavi sa ùsmev na tvàri.

* * * * * * * * * *

Taky potrebny je dàzd',

co prsi z nasej duse...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 11.07.1998

Deti

Dva tak rozdielne svety,

predsa sa raz spoja v jedno

a vytvoria svet treti.

Navonok podobny,

ale predsa treti.

MUZ a ZENA.

Dva tak rozdielne svety,

spoja sa v ten treti.

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 02.12.1996

Otec...

Zavriem oci, vidim seba.

Takù malù, takù zranitelnù...

Prebudi ma chladny dotyk,

ktory by mal hriat.

Nie, to nie je dotyk otca,

ktory mà svoju dcéru ràd.

Dotyk cudzieho muza pripomina,

mà otcovù tvàr...

Prebudenie, bolest, zial....

A nakoniec ?

ZVIERA a nie otec!!!

* * * * * * * * * *

Venované M.P.

(c) Tvorba 12.02.1996

Dusi opustenych svet...

Neposednà tvoja dusa

cosi nové stàle skùsa.

Nestaci jej snivat len,

chce prezit ten sen.

* * * * * * * * * *

Naucis ju lietat,

hlboko do ticha ju ponoris,

zrazu vsak zistis,

ze i bez tela vie zit.

* * * * * * * * * *

Telo bez nej je vsak bezvlàdne,

uz nezazije nové svitanie,

ani neuvidi sveta kràsy,

bo zachcelo sa dusi spàsy.

* * * * * * * * * *

Pozor na duse tie opustené,

co slubujù ti vidiet dusi svet.

Vase budù zlé a podvedené

a pre také spàsy niet.

* * * * * * * * * *

Opustenej dusi vyhybaj sa,

bo drahà bude tvoja spàsa.

Za vsetko zaplatis, nic nie je zadarmo...

I tà opustenà dusa, zatratenà by bola dàvno,

nebyt tvojej, ktorù miesto seba ponùka.

* * * * * * * * * *

Nieto spàsy,

len zatratenie cloveka...

(c) Tvorba 1998

Vecerny pokoj

Vecerny sùmrak sadà na more

sta makkà perina ho prikrije;

Nezne ho polàska

a pokoj don prinàsa.

* * * * * * * * * *

A ked vànok hladinu rozceri,

kazdù vlnku nezne pohladi,

sta milenec, jemne ju objime

prv, nez s morom opat splynie.

* * * * * * * * * *

Len cajka, dieta mora

nemo sa prizerà,

citi,

akà je tà chvila carovnà.

* * * * * * * * * *

Ludia vsak to caro nevidia,

hlukom a spinou vsetko narusia.

Ked vsak ktosi im tù kràsu ukàze,

zostanù stàt v nemom ùzase.

(c) Tvorba 1999