Stojis nad priepastou
Dusa zvieranà bolestou
Vietor pohràva sa ti s vlasmi
Tlkot srdca miesa sa s hlasmi,
ktoré by ta chceli zastavit
Zakàzat ti ten krok urobit
* * * * * * * * * *
Priepast je hlbokà
Presne ako dusa cloveka
Nevies co nàjdes na jej dne
Nik to presne nevie
* * * * * * * * * *
Ked vsak ten krok nespravis
Nikdy sa pocitu nezbavis,
ze's stratil cosi vzàcne
a tvoje kroky ze sù màrne
* * * * * * * * * *
Ak sa rozhodnes vykrocit
nedaj sa nicim zaskocit
To len zbabelci, co to vzdali
snazia sa pocitu viny zbavit
Tym, ze Ta odradia
Teba, na miesto seba
na listinu zbabelcov zaradia...
* * * * * * * * * *
Tvorba (c) 19.08.1999
2 comments:
niekde som čítala,že ľudia sa neboja výšok, ale hĺbok, do ktorých sa z nich padá...
ako vždy,tvoje myšlienkové pochody sa ľúbia :)
luna, vàzne si cennim tvoje ocenenie :) uff, to je ale veta, to bude asi tym stresom :(
hm, nikdy som nad tym tak nerozmyslala, ale moze byt, strach z hlbky, nie z vysky
Post a Comment