Po namàhavom dni,
ulozim svoje telo do tràvy
a kazdy okamih,
prinàsa vela pocitov novych.
Zapises co to do duse,
nepouzivas vsak tuse,
rydlo je tvojim nàstrojom,
zanechàvas hlboké stopy v srdci mojom
A potom,
ked zostàvam sama so svojimi spomienkami,
prichàdza cas zabùdania
a stràn v dusi gumovania.
Stopy po rydle sù hlboké,
zabudnùt je takmer nemozné.....
* * * * * * * * * *
Len cas, lekàr dusi,
spomienky otupi,
ludsky zivot je vsak prikràtky...
* * * * * * * * * *
Po namàhavom Zivote,
spolu so spomienkami,
vràtia moje srdce zemi....
* * * * * * * * * *
(c) Tvorba 1998
2 comments:
Nádherné!
Niektoré spomienky sú tak nevyspitateľné.Mám pocit,že sú už definitívne vymazané a oni sa z hĺbin vyplavia v tej najnevhodnejšej chvíli...
luna, vitam ta, presne tak to bolo myslené :) dakujem
Post a Comment