Sunday, 10 June 2007

Spomienky

Po namàhavom dni,


ulozim svoje telo do tràvy


a kazdy okamih,


prinàsa vela pocitov novych.


Zapises co to do duse,


nepouzivas vsak tuse,


rydlo je tvojim nàstrojom,


zanechàvas hlboké stopy v srdci mojom


* * * * * * * * * *


A potom,


ked zostàvam sama so svojimi spomienkami,


prichàdza cas zabùdania


a stràn v dusi gumovania.


Stopy po rydle sù hlboké,


zabudnùt je takmer nemozné.....


* * * * * * * * * *


Len cas, lekàr dusi,


spomienky otupi,


ludsky zivot je vsak prikràtky...


* * * * * * * * * *


Po namàhavom Zivote,


spolu so spomienkami,


vràtia moje srdce zemi....


* * * * * * * * * *



(c) Tvorba 1998

2 comments:

lotosový kvet said...

Nádherné!

Niektoré spomienky sú tak nevyspitateľné.Mám pocit,že sú už definitívne vymazané a oni sa z hĺbin vyplavia v tej najnevhodnejšej chvíli...

palculienka said...

luna, vitam ta, presne tak to bolo myslené :) dakujem