bo bojovat mà s nepriatelmi.
Bolest o to vascia je,
ked viem, ze opat prehrajem.
* * * * * * * * * *
Telefon vytrvalo zvoni mi pri hlave,
nech ho cert kdesi zoberie,
uz ziadne cierne spràvy,
ze ktosi blizky uz nie je medzi nami.
* * * * * * * * * *
Bolest len pomaly prestàva,
tak neznesitelne bodavà,
slzy ju pomaly odplavia,
cas im tiez pri tom pomàha,
ostrie noza otupi,
bolest ustùpi.
* * * * * * * * * *
Nové utrpenie, co zivot so sebou prinesie,
vyplavi na povrch i to predoslé
a takto kruto pripomina,
ze i rana zhojenà,
kedy-tedy pobolieva
a zràza ludi na kolenà...
* * * * * * * * * *
Tvorba (c) 1999
4 comments:
Vždy,keď k tebe nakuknem,si prečítam aj túto báseň.
...krásne pravdy v nej máš,krásne napísaná...
...boľavý smútok je asi najhorší,ani čas tú čepeľ nedokáže otpiť až natoľko,aby neprekvapil a nezrazil na kolená...
Čím to je,že sú aj takéto smútky,čo odolávajú aj času?
luna, dakujem :)
myslim, ze kazdy z nàs nosi v sebe bolavy smùtok a cas nedokàze otupit tù bolest, lebo jeho korene siahajù hlboko do centra nàsho bytia,
prirovnala by som to k burine, nikdy sa ti nepodari vytrhnùt cely koren a tak vzdy vyrastie novà zo starého korena a sposobuje nové skody - takze je z toho sisyphovskà pràca
toto je depresivne :( ano, myslim, ze vsetci mame v sebe taky bolavy smutok a chceme ho pochovat na dne duse ..
sas, bohuzial asi àno :(
Post a Comment