Vcera vecer sme si sadli ku krbu a drahy vytiahol starsie kazety. Nebolo na nich nic oznacené, tak sme si ich zalozili do kamery a pozerali sme, o com vlastne sù. Dve boli z Francùzska, ked drahy hladal podnik. Uz vtedy ma mal zalarmovat fakt, ze vsetky obytné priestory boli v hroznom stave. Nielen ich struktùra, ale aj po hygienickej strànke! Hroza. Ani jeden z nich sme nakoniec nekùpili :) Potom sme natrafili na kazetu s malou. Prvé slovà, rehoty, kroky, plàvanie v bazéne, prvé narodeniny... Bolo to ùzasné, pozerat sa na nàs poklad, ako sa snazila prvy kràt krmit sama lyzickou. Tà snaha a ked si uz nevedela dat rady, vystrela ku mne rùcku, aby som jej nabrala na lyzicku chutny jogurt. Prvé narodeniny a pàrty. Este nechodila. Pekne si zatlieskala, ked sme jej zborovo zapsievali Happy Birthday to you... Pomohla som jej sfùknut sviecku. Prvé kroky na tràve. Nechcela ist stvornozky, kedze ju tràva pichala do dlani. Velkà noc a hladanie vajicok v zàhrade. "Este jedno velkéééé! Aha, dalsie!" Jaslickovà slàvnost v skolke. Malà spieva o dvesto tristo. Zàzitok na cely zivot, tak pre nu, ako aj pre nàs. Druhé vianoce. Malej to klàbosi o sto sest a to mà len dva a pol roka :) Vo vianocnej "salonke" si nasla maly balonik. Povzbudzuje tata: "Daddy fùkaj!" Pekne po slovensky mu povie fùkaj! Tlaci do hlavy veceru, aby prisiel Father Christmas s darcekami. Lebo iba 'if you nice' inak nepride. Radost z darcekov. Posledné Vianoce v Anglicku...
Nenasli sme kazetu, kde je mladsia. Niekde musi byt. Musim ju nàjst stoj co stoj. Cas plynie a nové zàzitky prekryvajù hrubou vrstvou tie staré. Je az neuveritelné, ako cas otupi spomienky. Tak sme vcera obidvaja mlcky pozerali na nasu hviezdu a tisli sa nàm slzy do oci. Bola ùzasnà v tom veku. Skoda, ze mi depresia pokazila tù radost z toho obdobia :( Zelàm si, keby sa tak dal vràtit cas, len tak na tyzden a moct si nerusene vychutnat este raz tù kràsu... Bola to najrozkosnejsie deco, aké som si mohla priat. Teda este stàle je, ale uz je to iné...
