bo bojovat mà s nepriatelmi.
Bolest o to vascia je,
ked viem, ze opat prehrajem.
Telefon vytrvalo zvoni mi pri hlave,
nech ho cert kdesi zoberie,
uz ziadne cierne spràvy,
ze ktosi blizky uz nie je medzi nami.
Bolest len pomaly prestàva,
tak neznesitelne bodavà,
slzy ju pomaly odplavia,
cas im tiez pri tom pomàha,
ostrie noza otupi,
bolest ustùpi.
Nové utrpenie, co zivot so sebou prinesie,
vyplavi na povrch i to predoslé
a takto kruto pripomina,
ze i rana zhojenà,
kedy-tedy pobolieva
a zràza ludi na kolenà...