Sunday 30 September 2007

Uzol...

Ràno vyzeniem malù ist sa obliect, lebo sedi v zupane pred televizorom a je dost chladno. V zapati sa ozve: "Tatooo, si mi zasa spravil uzol!" Rec bola o opasku na zupane. Treba urobit uzol, inak sa rozviaze.

Drahy sa ospravedlni: "Prepàc zlato, som si neuvedomil, ked som ho zavazoval, ze sa to nedà rozuzlovat."


"Tato, to nic, sa nemusis ospravedlnovat, ved ta lubim!" zakonci to hviezda. Stojim so zvesenou sànkou a zamyslim sa nad tym, co pràve povedala....

Tuesday 25 September 2007

Ked sù vase deti vasimi...

Vcera sme boli u lekàrky a nabalila nàs nechutnymi sirupami, ktoré ak chutia tak, ako 'smrdia', ani sa necudujem, ze malù napina :) Navyse tie divoké farby, urcite je tam viac skodlivin, ako ùcinnych làtok. Kedze nàm vsak nepredpisala ATB, vraj je to virus, musim malù tràvit spominanou liecbou ;) Cely vikend mala teplotu, okrem teploty vsak ziadne iné priznaky. Az v nedelu vecer sa zacala potit ako somàr v kufri a v pondelok ràno vstala s upchatym nosom a bolavym hrdlom. Vcera v noci sme si vsak uzili tanec harmatanec! O jednej ràno zàchvat laryngitického kasla a zatekajùceho nosa do hrdla. Malà sedela na posteli celà spotenà a plakala. Prstom ukazuje na hrdlo a nos! Odmerat teplotu bol boj o prezitie. Ukludnit ju bola Mission Impossible. Ani Tom Cruis by nepomohol! Nic, vzdala som to. Malà sedela na posteli, unavenà a znacne rozcùlenà. Pastickami bùchala do periny a kopala bezmocne nozkami. Ukludnit sa nedala. Ponùkla som jej, nech si ide lahnùt do nasej postele. Neochotne sa nechala preniest ku mne. Sedi na posteli vedla mna a bùcha pastami o sto sest do perin a jeduje sa! Nakoniec vysilene zvolà: "Tato, nefunguje to!!!" pozeràme nechàpavo, co mà na mysli. Potom dovysvetluje: "Este stàle mi tecie nos do hrdla a nedà sa mi spat!" Chùda malé, myslela si, ze v nasej posteli ju to prejde. Postavila som sa a otvorila som okno. Drahy sa ohradil, ale vravim, ze chladny vzduch jej zmierni opuch. Neveril mi, len na mna gànil spod obocia. O pàr minùt bud bola malà uz tak vycerpanà, ze nakoniec zaspala v sediacej polohe, podlozenà vankùsmi. Mozno pomohol ten cerstvy vzduch. Dnes ràno sa stazuje na ucho. Vraj je zablokované...

Ked som ju vcera videla, ako od bezmocnosti a jedu udiera pastickami do periny a kope nohami do perin, ako by som videla seba. Akà matka, takà Katka a v tomto pripade do slova a do pismena! Viem, ze sa vàm to bude zdat nemiestne, ale medzi zàchvatmi strachu a ùvahami, ci s nou letiet na pohotovost, som sa usmievala. Prislo mi to komické, ked udierala tymi pastami ako o zivot! Nadobudla som pocit, ze az bude v zivote treba, tak sa jednoducho ohradi a nedà sa len tak sotit do kùta a odradit! Mala som obavy, kedze v skolke je tà, ktorà dostane pravidelne na frak. Nie je to tak dàvno, ked som este od jedu podskakovala, aby som si nepamatala...

Saturday 22 September 2007

Sova, hudobnicka

Vcera bol drahy pre bar. Odisiel skoro ràno a dovalil sa domov vecer o deviatej. Bolo treba ist zaviest prenajaty kamion, aby sme nemuseli vstàvat skoro ràno. Tak som nalozila malù uz v pyzame do auta a isli sme pre drahého do mesta. Malà v aute vytvrdla a po nàvrate sme ju prelozili do postele. Ràno o jednej umelkyna padla z postele. Tak som ju dvihla a zmerala som jej teplotu, kedze vecer mala teplotu. Teplota sa zasa vysplhala na 38.5. Dala som jej sirup proti teplote a ulozila som ju do postele. Spàvame pri pootvorenom okne. Pred domom na strome sedela sova a hùkala si svoju nocnù melodiu. Malà sa pyta, co je to za zvuk. Tak jej otec vysvetlil, ze to hùka sova. Po piatich minùtach nepretrzitèho hùkania malà zahlàsi: "Tato, mozes povedat tej sove, nech prestane hrat na tù flautu, uz ma z toho bolia usi a chce sa mi spat!" No hudobnicka sa v nej nezaprie :) A to mala zatial len jednu lekciu hry na klavir :D

Friday 14 September 2007

Instrukcie...

Vcera sme dostali oznàmenie zo skolky, ze dnes sa ide na vychàdzku a treba dat detom pevnù obuv, nie sandàlky. Tak dnes herecka vychystanà, obutà a este dàvam posledné pokyny. S nikym cudzim sa pocas vychàdzky nerozpràvat, len s ucitelkou. Malà sùhlasne pokyva hlavou a ide sa na zastàvku. V aute sa pyta otca: "Mozem rozpràvat so spoluziakmi?" odpoved je àno, ved to nie sù cudzi, tych predsa poznàs! " A s 'Piero' mozem rozpràvat?" Piero, je prezyvka pre riaditela, ktorù pouzivajù uz nie len starsie deti, ale aj skolkàri :) Ano, mozes, ved aj on ta poznà :) "A s opatrovatelkami mozem tiez?" Ano, okrem cudzich, ktorych nepoznàs, mozes sa rozpràvat s kazdym. "No dobre, ale ja poznàm aj nasich susedov, ak ich uvidim, tak ich mozem pozdravit a porozpràvat sa?" Tato uz stràcal slovà tak len zopakoval: "Co povedala mama, len s ucitelkou, opatrovatelkami a ziakmi!" Hviezda sa nadychla: "Ale mama povedala, ze len s cudzimi nemozem a ked ja poznàm".... nedokoncila, prisiel autobus, nastastie pre tata, tak dùfam, ze dnes bude normàlne komunikovat ako obycajne :) Aj tak pochybujem, ze by vydrzala byt ticho dlhsie ako 30 sekùnd :D Drahy sa vràtil s hlavou ako balon. "Ja neviem, kam ona na to chodi, ale cesta na zastàvku je ako kviz. Vyhràva ten, kto polozi viac otàzok! Odpovede sa neràtajù!" A tak sa smejeme a ja sa tesim na poobedie. Ukazuje sa kràsny den, plny slnka. Citim, ze dnes bude este veselo...

Tuesday 4 September 2007

Krok do neznàma

Stojis nad priepastou


Dusa zvieranà bolestou


Vietor pohràva sa ti s vlasmi


Tlkot srdca miesa sa s hlasmi,


ktoré by ta chceli zastavit


Zakàzat ti ten krok urobit


* * * * * * * * * *


Priepast je hlbokà


Presne ako dusa cloveka


Nevies co nàjdes na jej dne


Nik to presne nevie


* * * * * * * * * *


Ked vsak ten krok nespravis


Nikdy sa pocitu nezbavis,


ze's stratil cosi vzàcne


a tvoje kroky ze sù màrne


* * * * * * * * * *


Ak sa rozhodnes vykrocit


nedaj sa nicim zaskocit


To len zbabelci, co to vzdali


snazia sa pocitu viny zbavit


Tym, ze Ta odradia


Teba, na miesto seba


na listinu zbabelcov zaradia...


* * * * * * * * * *



Tvorba (c) 19.08.1999