Saturday 30 June 2007

Naked soul...

Yesterday it was like the first time. You asked me if I like you. I answered no and you had panic look in your eyes. Then I took deep breath in and continued. I love you I said and waited what you have to say. Your face in this moment got the expression of an angel of happiness. Your eyes light up and reflected the fire of love. I'll never forget the moment. It was like dreams come true.





Since this day the time staid still. I still feel the fire. Sometimes it burns another times it warms me up. I love the moments when you dress my naked soul with your arms.



You keep asking why do I love you. Well if I ever know I'll tell you until then it must be enough that I do...



For you my darling... Love you a lot


°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°¤°


Vcera to bolo ako po prvy kràt. Spytal si sa ma, ci ta màm rada. Odpovedala som nie a ty si mal v ociach panicky strach. Potom som sa z hlboka nadychla a pokracovala som. Povedala som, ze ta milujem a cakala som, co na to povies. V tom okamihu sa tvoja tvàr podobala anjelovi stastia. Oci sa ti rozjasnili a odrazal sa v nich ohen làsky. Nikdy nezabudnem na ten okamih. Bolo to, ako by sa mi splnil tajny sen.



Odvtedy sa zastavil cas. Stàle citim ten ohen. Niekedy pàli, inokedy ma zohrieva. Milujem okamihy, ked mi oblecies moju nahù dusu do svojich objati.



Neprestajne sa ma pytas, preco ta milujem. Az budem raz poznat odpoved, tak ti ju poviem. Dovtedy ti musi len stacit, ze ta milujem...

Rozvod po francùzsky...

Tak vcera okrem Hula-Hoop-ovania v supermakete, sme mali o zàbavu postarané aj inak. Poobede mi ktosi zaklopal na dvere. Otvorila som dvere a stàl tam vyssi, v celku sympaticky pàn. Predstavil sa, vela som mu nerozumela, lebo do usi mi udrelo "justice" a na nic iné som sa nedokàzala sùstredit. Domàhal sa manzela, ale nebol doma. Potom z neho liezlo ako z chlpatej deky, slovicko po slovicku, ze dorucuje rozvodové papiere pre drahého. Uff, padol mi kamen zo srdca, ze sù to rozvodové papiere a nie nejaké predvolanie k sùdu! Tak si poznacil, kto papiere prebral a nepotreboval ani moj podpis :) V tom osiali radosti, ze mna, alebo drahého neprisiel zatknùt, ci predvolat na sùd, som mu ponùkla kàvu. Zostal zaskoceny, ale neodmietol. Drahy stihol prist tesne pred tym, nez odisiel, tak este spolu diskutovali.

Ked odisiel prezrel si papiere. Takze oficiàlne sù rozvedeni, so spatnou platnostou od roku 1996! Ze ten rozvod trval vyse dvoch rokov, radsej nebudem ani spominat a kazit si tym radost :) Zapili sme to kàvou a mineràlkou. Vsetko by bolo kràsne, keby....



......vzdy je nejaké ......



... keby vecer nezavolal svojej ex! Zavolal a oznàmil jej, ze uz mà rozsudok! Najprv bola spokojnà, potom vsak zacala brkat! Hoci bol drahy v druhej izbe, mal telefon na "hands free", pocula som jej zvyseny, takmer hystericky hlas z aparàtu. Vecer mi teda drahy vysvetlil, co sa stalo.



Po oznàmeni, ze uz mà rozsudok, on ako nenavrhovatel rozvodu, mà pràvo na bezplatné dorucenie rozsudku a mà mesiac na odvolanie proti rozhodnutiu, teda, ze by si to rozmyslel a chcel by podat odvolanie :) Od nej vraj advokàtka pozaduje poplatok 300 eùr za rozsudok, na ktorom ma drahy naznaceny poplatok vo vyske 24.75 Eùr, ktory musi zaplatit jeho ex! To uz sa neudrzala a zacala kricat do telefonu, ze mà vsetkych plné zuby a ze aj on jej zavolà len ohladom rozvodu! Na co jej muz hovori: "A preco by som ti mal inak volat? Ved si podala o rozvod!" Tak to uz prestala zvlàdat a kricala este viac o jej osobnom zivote, ako ju kazdy len vyuziva, nedari sa jej a navyse sa jej este aj auto pokazilo! Ked sme to tak vecer spolu rozoberali vo vani, prisla som k zàveru, ze ona vlastne poziadala o rozvod v nàdeji, ze on sa k nej vràti! A zacala sa v tom presvedceni utvrdzovat, ked videla, ze drahému sa dari. Velké auto, oblecenie ...Inak si neviem jej spràvanie vysvetlit. Nevie totiz, ze som s drahym a ak vie, urcite nevie o nasej dcére. Rozvod zrejme trval dva roky, lebo ona sa spolu s jej advokàtkou postarali o to, aby boli odrocené pojednàvania, nakolko jej advokàtka sa nedostavila, ci odrocené z dovodu, dat im dalsi mesiac na premyslanie, keby chceli ztiahnut ziadost! Ano, aj to sa tu dà, kedze drahy si nebral pràvnika, ved naco? Dohodli sa, ze nikto nechce od nikoho nic. Tak jej to vcera asi doslo, ze ten jej plàn jej nevysiel, alebo sa dozvedela o mne a malej. Lebo som si istà, ze keby o nàs vedela od zaciatku, este stàle by drahy nebol rozvedeny a ak by aj bol, urcite by platil na svoju ex! Ano, tu sa plati aj na ex, nie len na deti! Vraj, aby si ona mohla udrzat svoj zivotny standart, ktory mala pri muzovi! Nesmejte sa, tiez mi to bolo divné, hlavne ak zoberiete do ùvahy, ze ho zena financne zruinovala! Takze neviem, o com bola tà scéna vcera, ale ja som to tvrdila uz dàvno. Poslala mu list, este pred dvomi rokmi, spolu s fotkou a medzi riadkami som vycitala, ze to nie je ùplne nezistné "Ahoj, ako sa màs"! Muz sa vtedy pousmial, tak som mu vysvetlila: "Som zena a takyto list by som neposlala byvalému v case rozvodu len tak, ak by som necakala od toho nieco viac!" Potom vpravidelne volàvala, aby prediskutovala veci ohladom rozvodu a niekolko kràt ochotne ponùkla, ze sa zastavi :), co drahy radikàlne zamietol!

Tak tu sedim a cudujem sa, aj ked som si vravela, ze mna uz len tak nieco neprekvapi. Neviem, ci som blbà ja, alebo sa svet zmenil :) Verim tomu, ze keby bolo v jej moci podat to odvolanie, urcite ho bude natahovat po sùdoch este dalsie dva roky. Nastastie, ako navrhovatel rozvodu, nemà tù moznost! :)

Wednesday 27 June 2007

Co prezràdzajù carbanice

Na schodzi alebo pri dlhsom telefonovani radi carbete? Tu je psychologom vysvetlené, co znamenajù vase carbanice...


AUTO: ste materialista


KRUH: zvycajne stojite oboma nohami na zemi, teraz ste vsak zalubeni/à


KOCKA: chcete riesit problémy


OBLAKY: od stastia sa vznàsate


DVERE: ak sù malé, je to znamenie hanblivej povahy


BODKY: vyjadrujù nàdej


TROJUHOLNIKY: màte nespokojnù povahu,stàle sa snazite o nieco nové, a sù otocené spicom nadol \/-kreslil to pasivny clovek


PRISERY: sù symbolom zlosti


BICYKEL: ste podnikavy typ


DOMY S KOMINMI: Bez dymu:sexuàlne problémy


S dymom: problémy v rodine


LUDIA-Postavy: Mali a tenki: komplex menejcennosti


Mohutné telà: poukazujù na sebalàsku


PERY: ùzke: strach


Kràtke a plné: skryvanà agresivita


LIETADLA: bud ste neuveritelny kariérista, alebo sa pràve chystàte na dovolenku :)


Monday 25 June 2007

Ked boli dusa...

Sobota: 18:00 Sprchujem malù, obliekam ju do spolocenskych siat. Sme pozvani na veceru. Vyràzame o 19:30.

18:30 Som osprchovanà, oblecenà. Drahy sa sprchuje. Zacinam si robit make-up. Poziadam drahého, aby nieco urobil. Rozladene mi odstekne. Odchàdzam z kùpelne s nedorobenym make-upom.


19:15 Vraciam sa do kùpelne dokoncit make-up. Sedim na vani a pozeràm do zrkadla a v ruke sa mi trasie kontùrovacia ceruzka na oci. V zrkadle vnimam nieco, co iba s velkou dàvkou fantàzie pripomina moju tvàr. Mala by som dokoncit ocnù linku. Prilozim ceruzku ku viecku a zacnem jemne kreslit linku. Ruka vsak pokracuje a pokryva moju tvàr ciernymi, nezmyselnymi ciarami. Neviem sa zastavit. Nerozmyslam. V danom okamihu mi je tak dobre. Tie jednoduché ciary akoby pomàhali. Pokryvam nimi rychlostou blesku celù tvàr. Akoby som sa bàla, ze ma niekto zastavi a prekazi mi moju hru. Chytim rùz a zacnem "vymalovàvat". Kreslim licka a vyfarbujem klaunovské pery, okontùrované ciernou linkou. Stàle sedim na vani s pràzdnym pohladom, bez pocitov. Uz neboli... Po tvàri mi tecù potoky slz, zanechàvajùc po sebe cierne stopy. Este stàle sedim na vani a nahlas vzlykàm. Hviezda vojde do kùpelne, zlakne sa a bezi za otcom. Klope mi na dvere a posielam ho do teplych krajin. Potrebujem byt sama...


19:30 Znàmy sù tu. Treba ist. Stol v restauràcii je objednany! Klacim na zemi a placem. Navela sa postavim a umyvam si tvàr v studenej vode. Odlicujem ciernu farbu tamponmi vaty. Narychlo nanàsam novy make-up. Som celà opuchnutà a bledà.


19:45 Vyràzame. V aute je hrobové ticho. Stàle mi tecù slzy prùdom. Neviem to zastavit. Parkujeme a vystupujeme z auta. Zvitame sa so znamymi a sadàme si v restauràcii ku stolu. Poznajù ma, tak im neunikà fakt, ze màm opuchnuté a cervené oci a som bledsia ako zvycajne. Uistim ich, ze to nie je nic vàzne. Novy make-up, som alergickà. Usmejem sa povzbudivo, akoze to nic nie je. Vo vnùtri sa vo mne vsetko prieci. Je mi zle od zalùdka. Stàle sa vsak usmievam. Idem s malou na toaletu. Na tvàri si nachàdzam pozostatky ciernej linky. Rychlo ju utieram do servitky. Rozhovor. Nevnimam nic, len obcas zakyvem hlavou na znak sùhlasu, ci nesùhlasu. Podàva sa vecera. Malà mi polovicku z nej zje. Ale, aspon to nemusim tlacit do seba ja. Potlàcam slzy, ktoré mi vo vnùtri sposobujù potopu. Màm strach, ze uz to dlhsie nevydrzim! Je to ako hràdza, ked sa roztrhne, nik to nezadrzi... Premàham sa. Esteze malà potrebuje tak casto na zàchod. Osviezujem sa. Vraciame sa domov ràno o jednej. Cez to vsetko, ze som na smrt unavenà, prehadzujem sa na posteli a neviem zaspat.


Nedela ràno. Pridu hostia k obedu. Treba pripravit kolàc. Oci màm stàle opuchnuté a nemàm chut rozpràvat... Hviezda na mna divno pozerà a drahy na mna nepozerà vobec. Asi sa boji toho co by uvidel, respektive neuvidel...

Prvy kràt v zivote som mu vdacnà, ze sa nepyta...


Monday 18 June 2007

Mami...

Dnes màs narodeniny... Okrùhle a ako poslednych osem rokov aj dnes, som prilis daleko na to, aby som ta mohla objat a zazelat ti vsetko naj... Povedat Ti prepàc, ze to nebolo vzdy lahké... Dnes som uz tiez matka. Ucim sa kazdy den a kazdy jeden den mi otvàra dvere k pochopeniu, preco bolo vela veci tak, ako bolo. Zivot nemà nàvod a preto mà kazdy pràvo na omyly a zakopnutia. Nechcem spominat na tie pohnuté casy, kedy sme trpeli vsetci bez rozdielu... Chcem, aby sme mohli zazit spolu este vela kràsnych chvil, ktoré by nàm rozziarovali dazdivé dni. Viem, ze momentàlne màs velmi zlé dni, zelala by som si, aby som ti mohla dodat aspon trochu sily prejst tymto obdobim, lebo po kazdej bùrke vyjde zivotodarné slnko. Som rada, ze si nàs prisla na jar pozriet. Prezili sme prvy kràt v zivote vedla seba dva tyzdne bez najmensieho nedorozumenia. Asi to bolo preto, ze sme pocuvali jedna druhù a asi aj preto, ze som konecne dospela... Jà viem, trvalo mi to, ale po niekom tie deti musia byt :-). Tvoje rady ma uz neiritujù ako za detskych cias. Dnes uz chàpem, ze mi neradis preto, aby si mi ukàzala, ze ty si mùdrejsia a sikovnejsia, ale preto, aby si pomohla.


Viem, ze sa hràm na silnù, emocionàlne vyrovnanù a nezàvislù zenu, ktorù v zivote nic len tak neprekvapi a neohne! Ale milujem okamihy, kedy ma objimes, usmejes sa na mna a dodàs mi sil. Nie je to casto, kedze nàs deli dialka, ale tych pàr okamihov, ktoré màm ulozené na polici, pravidelne oprasujem a cerpàm z nich energiu v tazkych casoch.


Tak ti zelàm vsetko najlepsie k narodeninàm, nech tieto bolesti co najskor prehrmia a ty sa budes moct tesit z jasného slnka :)



Bola som natrhat kyticu ruzi vo svojej virtuàlnej zàhrade a aspon takto symbolicky ti ju posielam...




Malà ti posiela jeden velky "stisk" okolo krku a pyta sa: "Babka màs? Nemàs? Ja màs! A budeme hovorit slojaka, babka? Pod hrat domino, babka" Potom zahriakne tatina: "Ty nehovor s mojou babkou! Ty nevies po slojaka! Ja viem po slojaka!" (toto zahriaknutie bolo originàlne v anglictine) a spiéééva: "Happy birthday to youuuu, happy birthday to youuuu, happy birthday babkààà, happy birthday to youuuuuu......" a hned na to dodà francùzsku verziu a tak stàle do kola...

Sunday 10 June 2007

Spomienky

Po namàhavom dni,


ulozim svoje telo do tràvy


a kazdy okamih,


prinàsa vela pocitov novych.


Zapises co to do duse,


nepouzivas vsak tuse,


rydlo je tvojim nàstrojom,


zanechàvas hlboké stopy v srdci mojom


* * * * * * * * * *


A potom,


ked zostàvam sama so svojimi spomienkami,


prichàdza cas zabùdania


a stràn v dusi gumovania.


Stopy po rydle sù hlboké,


zabudnùt je takmer nemozné.....


* * * * * * * * * *


Len cas, lekàr dusi,


spomienky otupi,


ludsky zivot je vsak prikràtky...


* * * * * * * * * *


Po namàhavom Zivote,


spolu so spomienkami,


vràtia moje srdce zemi....


* * * * * * * * * *



(c) Tvorba 1998

Tuesday 5 June 2007

Slovà

Nik nevie kedy dohori jeho svieca Zivota,

aby nezostala po tebe len pràzdnota,

nenechàvaj slovà

milujem a odpustam

na zajtra.

Zajtra moze byt uz neskoro

a nevypovedané slovà mohli by ranit niekoho...

* * * * * * * * * *

(c) Tvorba 2000